Ako sa zrodila vaša láska k industriálnej architektúre?
V čom bol unikát?
Spomínaný nedostatok literatúry odštartoval vašu cestu k vlastnému výskumu?
Áno, začal som chodiť do archívov a hľadať informácie. Väčšina sa však nachádzala v starých maďarských dokumentoch. Mal som, našťastie, známeho, dôchodcu, ktorý mi robil preklady. Neskôr, v rámci bakalárskej a diplomovej práce, som sa zaoberal dejinami banského závodu Bindt, ktorý sa nachádzal v Hnilčíku. V súčasnosti sa môj záujem týka všetkých industriálnych objektov, ale aj dejín priemyselnej revolúcie ako takých.
Zapĺňate biele miesta slovenských priemyselných dejín?
Aj tak sa to dá povedať. V rámci dejín baníctva, ktoré riešim aj ako doktorand, sa primárne zaoberám históriou železorudného baníctva pred prvou svetovou vojnou. Ide o veľmi bohatú tému, ale veľa historikov o nej nepísalo. Je pomerne zložitá na uchopenie prepojení medzi zahraničnými firmami a uhorskými banskými závodmi, navyše treba pracovať so spomínanou maďarčinou.
Čo nové ste sa o Slovensku vďaka týmto výskumom dozvedeli?
Prostredníctvom dejín baníctva sa dá skúmať, ako baníctvo vplývalo na regióny a obce, v ktorých sa banské závody nachádzali. Na Spiši napríklad spomaľovali masívnu emigráciu do USA, ktorá tu bola pred prvou svetovou vojnou veľmi častá – na rozdiel od bohatšieho Gemera. Niektoré spišské banské závody mali z tohto dôvodu aj problém s nedostatkom pracovníkov. V rámci písania o šľachtickej rodine Andrássyovcov pre publikáciu Čiernych dier ma napríklad zaujalo, aké prísne podmienky panovali v železiarskych hutách, ako neľudsky mali v 19. storočí niektoré železiarne nastavenú výrobu.
Zostáva vám 81% na dočítanie.