Kedy konečne príde, mešká už pol hodinu. Nervózne podupkávame v tieni „zástav“, ktoré vyzerajú ako obrovské červené tapisérie s bohatou výšivkou. Muž, na ktorého nedočkavo čakáme, sa však zatiaľ stále ukrýva v útrobách paláca asi sto metrov povyše nás. Iba z námestia pred ním k nám dolieha burcovanie dvoch moderátorov.
Najmä frenetické pišťanie dámy, ktorá sa pokrikmi „Papa Francesco!“ a „Vivat, papa, vivat papa!“ snaží dav nacvičiť na chvíľu, keď sa zjaví vo dverách, nám vyludzuje pobavené úsmevy na tvári. Ulica okolo nás je prekvapivo pokojná.
Napokon, to je aj dôvod, prečo sme sa zastavili pri zábranách vystavaných pozdĺž hlavnej valletskej radiály vedúcej od námestia k námestiu cez most na hradbách a okolo majestátnej Tritónovej fontány až k parku. Pohodlne stojíme celkom blízko, vedľa nás naťahuje krk poľská rodinka a oproti bielo-žltú vlajočku so svätopeterským kľúčom drží podľa akcentu britská dievčina, ktorá spolu s kamarátkami a mládencom dáva na odiv nohy v kraťasoch. Hoci v tieni je odhadom okolo pätnásť stupňov.
V galérii sa prejdite krásou Malty na fotografiách:
Ulicami okolo nás však normálne prúdi život, zdá sa, že miestni návštevu svätého otca nevnímajú dramaticky. Napokon, keby nás na ňu pri príchode neupozornila domáca, asi by sme o nej tiež nevedeli. Ako správnych nevercov nás viac ako duchovný rozmer Františka zláka možnosť vidieť živého pápeža. A to pekne zblízka.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.