„Je tu neznesiteľná ľahkosť bytia, až je to podozrivé,“ hodnotí Tomáš s nadsadením nevšedné bývanie na potoku. Bývalý mlyn, do ktorého sa pred rokmi so ženou nasťahovali, nebol kedysi v oblasti na rozhraní stredných Čiech a rokycanského okresu jediný. V údolí Zbirožského potoka ich stávalo viac.
Vžitá predstava o romantických tajomných stavbách na samote sa každopádne stala obľúbenou rozprávkovou kulisou. Realita bývala iná. V usadlostiach s hospodárskou a industriálnou prevádzkou muselo predovšetkým všetko „klapať“. Svoje povinnosti mal každý.
Mimochodom mlynárske remeslo patrí v Česku k najstarším. Do tejto nehnuteľnosti z roku 1860 sa spočiatku nechodilo pre vrecia múky. Ešte predtým sa tu spracovávali handry na výrobu ručného papiera. Záujem oň postupne opadal, a tak vznikol mlyn.
Históriu približuje Terezina mamička, ktorá sa tu narodila. „Vo vlastníctve našej rodiny je dlho. Pradedo venoval mlyn dcére k svadbe. V roku 1953 sa mlelo naposledy. Napriek tomu nám zostal, rozlohou totiž neplnil podmienky znárodnenia.“ Rodina teda desiatky rokov žila v Prahe a do mlyna jazdila chalupáriť.
Premenu mlynu na fotografiách si pozrite v našej galérii:
Cesta z mesta
Tereza do svojich tridsiatich rokov žila v Prahe a vysvetľuje, prečo sa rozhodli odísť na vidiek: „V detstve som neznášala neustále pendlovanie medzi Prahou a chalupou. Chcela som, aby naše deti mali jeden domov. Tomáša som sem vzala hneď po zoznámení. Bol nadšený, pochádza z južných Čiech a zhodou okolností má medzi predkami mlynára.“
Tomáš študoval v Prahe, ale zostať v nej nechcel.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.