Prichádzame k nej cestou-necestou. Miestami viac necestou. Je krátko po daždi a zdá sa, že sa schyľuje k ďalšej spŕške. Všetko je nabité sviežosťou, farby žiaria a vibrujú. Chalupy, ktoré majú to privilégium, že nestoja priamo v dedine, oplývajú vždy špecifickým čarom.
Aj táto, ktorá patrí rodine Adamičkovcov, je trochu odrezaná od sveta. Stojí v pôvodnej starousadlíckej časti osady Borisko, neďaleko Jedľových Kostolian. Láskyplne ju objíma divoká záhrada s množstvom útulných zákutí. Snivé výhľady do okolia sú bonus navyše.
Charizmatická divožienka
Pri drevenom plôtiku nás víta Lucia. Záhradná architektka, bylinkárka a charizmatická divožienka v jednom. Keď práve necestuje, býva tu. Tvorí a pracuje na svojich projektoch a zveľaďuje záhradu, ktorá už teraz pôsobí ako dokonalé organické dielo.
Nezabudne však vzdať poctu rodičom, ktorí chalupu kúpili a postupne prerábali, pristavovali, vylepšovali. Onedlho sa k nášmu rozhovoru pripojí aj Luciina mamina Alžbeta a zaspomína si, ako zohrievala jedlo na prenosnej piecke pre množstvo brigádnikov, ktorí tu pomáhali.
Adamičkovci odhadujú, že stavba môže mať aj 100 rokov. Pôdorys chalupy aj murivo ostalo pôvodné, no pristavili bočnú časť, v ktorej je teraz chodba, kúpeľňa a WC. V prístavbe sa dokonca našlo miesto aj pre malú saunu.
Výsledok rekonštrukcie si pozrite v galérii:
SNÍMKA: Miroslava Spodniaková Chalupa v Jedľových Kostoľanoch SNÍMKA: Miroslava Spodniaková
Ešte kým stojíme vonku, Lucka vysvetľuje: „Kedysi, keď ešte neboli oplotenia, všetky cesty viedli k studničke poza humná. Tá funguje dodnes.“ Predtým, než vstúpime do chalupy, nasávame energiu záhrady. Vidieť v nej takmer všetko – ovocné stromy, ovocné kríky, všemožné bylinky, lesné jahody.
Nechýba orech či baza. Všetko v dokonalej symbióze.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.