Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). FOTO: TASR/Jaroslav Novák
StoryEditor

Fico vyzval Žilinku, aby odstúpil a hrozí reformou. Fatálne sa mýlite, odkazuje generálny prokurátor

08.09.2026, 14:10
08.09.2026, 16:39
  • Predseda vlády Robert Fico žiada odchod Maroša Žilinku z čela Generálnej prokuratúry.
  • Keďže zákon neumožňuje jeho priame odvolanie, koalícia chce na neho vyvinúť tlak argumentmi.
  • Ak neodstúpi, premiér avizuje rozsiahlu reformu inštitúcie.
  • PS krok premiéra ostro odmieta a označuje ho za útok s cieľom chrániť stíhaných nominantov Smeru.

Napätie medzi Úradom vlády a vedením Generálnej prokuratúry eskaluje. Premiér Robert Fico verejne vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku na odchod s tým, že pri vyšetrovaní aktuálnych aj minulých káuz už „pretiekol pohár trpezlivosti“.

Keďže zosadiť šéfa prokuratúry z funkcie nie je legislatívne možné, koalícia chce vytvoriť tlak dôkazov, pod ktorým by mal svoj odchod zvážiť.

Premiér vyzval Maroša Žilinku, aby odstúpil. VIDEO: TASR

„Pán Žilinka by mal z funkcie odstúpiť pre zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy generálneho prokurátora. A zotrvávaním vo svojej funkcii bude vytvárať podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry,“ vyhlásil Fico.

Ak by však koalícia chcela Žilinku odvolať, musela byť zmeniť Ústavu. Na akékoľvek zmeny v základnom fungovaní prokuratúry a jej postavení v štáte potrebuje ústavnú väčšinu 90 poslancov. V aktuálnom zložení parlamentu by teda zmeny bez opozície presadiť nevedela.

Žilinkov odkaz Ficovi

Žilinka v reakcii na Ficov brífing uviedol, že vo funkcii zostane.

"Údajne som prekážkou obnovenia dôvery v právny štát. Mýlite sa pán predseda vlády, fatálne sa mýlite. Veľmi rád hovoríte o akejsi nervozite, ktorá tu je. Tak na ukľudnenie napätia na Úrade vlády mi dovoľte, aby som občanov ubezpečil, že mienim zotrvať do konca môjho funkčného obdobia na poste generálneho prokurátora," povedal Žilinka na brífingu.

Opozícia: Smeru tečie do topánok

Na ultimátum predsedu vlády okamžite reagovalo hnutie Progresívne Slovensko. Opozícia odmieta akýkoľvek mocenský nátlak na nezávislú inštitúciu a tvrdí, že skutočným motívom koalície je strach z prebiehajúcich trestných konaní, ktoré sa dotýkajú vysokopostavených politikov Smeru.

„Vidíme zjavný pokus predsedu vlády cez tento tlak na generálneho prokurátora ovplyvňovať trestné konania vo veciach, ktoré sa dotýkajú smerákov, ktoré sú pre nich politicky citlivé,“ reagoval predseda PS Michal Šimečka.

Poukázal pritom na kauzu Očistec. „Nie je náhoda, že to prichádza v tomto čase, lebo smerákom, predsedovi Ficovi a pánovi Gašparovi tečie do topánok,“ dodal Šimečka.

image

Pellegrini odmietol Žilinkov protest. Prezident nezruší sankciu voči riaditeľovi SIS Pavlovi Gašparovi

Podľa PS je premiér frustrovaný, že mu Žilinka "nejde na ruku" a kritizuje daňové úniky či nárast nestíhanej korupcie po schválení vládnej novely Trestného zákona. Tieňová ministerka spravodlivosti za PS Zuzana Števulová upozornila, že Smer sa takto snaží získať vlastného generálneho prokurátora.

„Jediný, kto dokáže zabezpečiť, aby sa tieto veci stali minulosťou, aby sa to zamietlo pod koberec, je v tejto chvíli osoba generálneho prokurátora. A preto Smer útočí proti Marošovi Žilinkovi a snaží sa ho donútiť opustiť svoju funkciu,“ uviedla Števulová s tým, že Žilinkovo funkčné obdobie sa štandardne končí až v decembri budúceho roka.

Utajený dôkaz v kauze SIS

Kľúčovým argumentom vládnej koalície pre tento radikálny krok je však vývoj v kauze bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Podľa Fica je Žilinka pod plnou kontrolou prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a Petra Kysela.

Tí mali podľa premiéra vedome porušiť zákon zatajením kľúčového dôkazu. Ide o nedávno medializovaný úradný záznam zo 14. decembra 2020. Z neho vyplýva, že bývalý námestník SIS Boris Beňa sa pôvodne v prítomnosti prokurátora Kysela a advokáta Lipšica dobrovoľne priznal k prevzatiu úplatku 40-tisíc eur od Ľudovíta Makóa. Peniaze mali slúžiť na to, aby SIS prestala rozpracovávať podnikateľa Zoroslava Kollára.

Zásadným problémom podľa Fica je, že v tejto prvotnej výpovedi Beňa nikoho ďalšieho nespomínal a peniaze chcel vrátiť. Výpoveď zmenil až v januári 2021, keď tvrdil, že polovicu dal vtedajšiemu šéfovi SIS Pčolinskému, čo následne viedlo k jeho zadržaniu. Pôvodný záznam však podľa týždenníka Plus 7 dní prokuratúra zatajila.

Pčolinský bol napokon v júni 2025 na Špecializovanom trestnom súde oslobodený. Premiér tvrdí, že Pčolinského diskreditácia súvisela s tým, že SIS v tom čase "začala otvorene upozorňovať na zneužívanie trestného práva."

Kritika za „nadprácu“

Predseda vlády Žilinkovi tiež vyčíta, že ako vtedajší nominant opozície z rokov 2020 až 2023 mlčal pri údajnom pošliapavaní ľudských práv. Ako príklad uviedol úmrtie advokáta Ľubomíra Krivočenka vo väzbe.

Problém vidí Smer-SD aj v aktuálnych krokoch prokuratúry. Obviňuje ju z „nadpráce“ pri vyšetrovaní darovania vojenského materiálu Ukrajine či pri podozreniach z odvodov pri financovaní mobilných odberných miest. Prokuratúra podľa premiéra robí všetko pre to, aby sa verejnosť nedozvedela pravdu.

„Za týchto okolností, vážené dámy a páni (...) považujeme generálneho prokurátora pána Žilinku za prekážku obnovovania dôvery občanov Slovenskej republiky v právny štát," uzavrel premiér.

Ako je možné odvolať Generálneho prokurátora?

Proces odvolania generálneho prokurátora sa začína v Národnej rade, pričom návrh na tento krok musí písomne podať najmenej pätina poslancov, čo v praxi znamená minimálne 30 zákonodarcov. Tento návrh následne prerokuje Ústavnoprávny výbor, ktorý k nemu prijme svoje stanovisko, a posunie ho na hlasovanie do pléna.

Pred samotným rozhodnutím má generálny prokurátor právo v parlamente vystúpiť a k návrhu sa vyjadriť. Na schválenie odvolania je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, pričom podľa rokovacieho poriadku hlasovanie spravidla prebieha tajne. Ak parlament návrh úspešne schváli, uznesenie sa oficiálne predloží prezidentovi republiky.

Samotný akt odvolania je následne v rukách prezidenta. Ústava jasne stanovuje, že hlavu prokuratúry vymenúva a odvoláva prezident, a to výlučne na návrh Národnej rady. Znamená to, že prezident nemôže generálneho prokurátora odvolať z vlastnej iniciatívy bez predchádzajúceho hlasovania poslancov. Zároveň však toto odvolanie nesmie byť len otázkou politickej nespokojnosti, ale musí sa prísne opierať o konkrétne dôvody stanovené v zákone o prokuratúre.

Zákon presne vymedzuje situácie, kedy musí k odvolaniu prísť. Ide o prípady, ak bol generálny prokurátor právoplatne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, stratil slovenské občianstvo, bol právoplatne odsúdený za trestný čin, alebo ak sa stal členom politickej strany či hnutia. Dôvodom je tiež to, ak začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s jeho postavením, stratil trvalý pobyt na Slovensku, alebo zo zdravotných dôvodov nie je schopný vykonávať svoju funkciu dlhšie ako jeden rok.

Odvolaný je aj vtedy, ak disciplinárne rozhodnutie konštatuje, že spáchal čin nezlučiteľný s výkonom funkcie. Dôležitou súčasťou pravidiel je však aj kľúčové doplnenie z roku 2020. Podľa neho môže parlament navrhnúť prezidentovi odvolanie generálneho prokurátora aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
08. september 2026 16:39