Dnešné vyššie územné celky, teda samosprávne kraje, nekopírujú historické rozdelenie územia Slovenska.
Nie je to dobre, pretože obyvatelia a samosprávy by sa mali združovať prirodzene. Reformou samosprávnych krajov by sa zároveň ušetrili peniaze. Myslí si to prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček, ktorý to povedal v relácii TASR TV Štúdio TASR.
„Niektoré ekonomické inštitúcie sa snažia povedať, že veľkým problémom je veľké množstvo malých obcí a že treba ich pospájať a pozlučovať. A ja tvrdím, že oveľa väčším problémom dnes sú vyššie územné celky, ktoré keby sa zreformovali a nejakým spôsobom buď zmenili, alebo aj zrušili, ušetria viac zdrojov ako to, že by sme dnes mali nasilu zlučovať alebo nútiť do nejakej spolupráce malé obce,“ vyhlásil Rybníček.
Ako doplnil, spolupráca medzi malými obcami by mala vznikať prirodzene. So Združením miest a obcí Slovenska aj združením Samosprávne kraje Slovenska sa Únia miest Slovenska zhoduje na potrebe verejnú správu zreformovať. Na spôsobe všetky tri združenia však zhodu nenašli.
Združenie miest a Samosprávne kraje Slovenska žiadajú od štátu podiel na vyzbieraných daniach z DPH a daní z príjmu fyzických aj právnických osôb. Rybníček hovorí o plošnej sume na obyvateľa. Ak by rozpočet obciam či mestám nestačil, mal by rozdiel dofinancovať štát alebo by menšie obce mali nájsť spoločné riešenie, ako ušetriť.
„Takýmto spôsobom potom donúti toho starostu malej obce, aby on išiel a rozprával sa s okolitými starostami alebo s jadrovým mestom alebo s obcou, ktorú tam má, aby sa na spoločných kompetenciách dohodli,“ uviedol. Prezident Únie miest Slovenska zároveň nepovažuje centrá zdieľaných služieb za ekonomicky neudržateľné.
„Podľa mňa je to vynútený politický proces. Centrá zdieľaných služieb dnes fungujú na základe dotácií z Európskej únie, ale pokiaľ tieto dotácie skončia a budú si to musieť financovať tí, ktorí to tam zdieľajú, tak bez pomoci štátu to neutiahnu,“ myslí si.
