Hoci Asociácia lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl víta a podporuje zámer pretransformovať Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici na univerzitnú nemocnicu, podľa nej to však neznamená automaticky aj potrebu vzniku ďalšej lekárskej fakulty.
Konštatuje to Asociácia v stanovisku k zámeru zriadiť novú Lekársku fakultu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici.
Dostupné kapacity
„Je potrebné realisticky posúdiť najmä dostupné kapacity vysokoškolských učiteľov, teoretických a klinických pracovísk, možnosti zabezpečenia kvalitnej praktickej výučby, výučbové priestory, akreditačné podmienky a dosah vzniku novej lekárskej fakulty na existujúce lekárske fakulty na Slovensku,“ tvrdí Asociácia, ktorú tvorí Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine a Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Na Slovensku v súčasnosti zabezpečujú vzdelávanie medikov a lekárov štyri lekárske fakulty. Tri už spomínané lekárske fakulty verejných vysokých škôl a štátna Lekárska fakulta SZU v Bratislave pod rezortom zdravotníctva.
Verejné lekárske fakulty pripravujú 95 percent absolventov medicíny, zatiaľ čo LF SZU sa má na celkovom počte podieľať približne piatimi percentami. V minulom akademickom roku ukončilo štúdium medicíny 675 študentov.
„Pri úvahe o ďalšej fakulte je preto namieste najskôr odpovedať na otázku: Koľko lekárov bude naše zdravotníctvo v nasledujúcich rokoch skutočne potrebovať? Podľa údajov Eurostatu pripadá na Slovensku na 100-tisíc obyvateľov 19 absolventov medicíny, zatiaľ čo európsky priemer predstavuje 15,5 absolventa. Kým v Európe priemerne jedna fakulta pripadá na 1,8 milióna obyvateľov, na Slovensku jedna fakulta pripadá na 1,35 milióna obyvateľov. Je potrebné podotknúť, že naše univerzitné a fakultné nemocnice zamestnali v roku 2026 len veľmi malú časť absolventov lekárskych fakúlt. Aj tieto údaje je preto potrebné zohľadniť pri posudzovaní opodstatnenosti vzniku ďalšej lekárskej fakulty na Slovensku,“ vysvetľuje okrem iného Asociácia lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl.
Odborná diskusia
Podľa nej rovnako podstatné je, kto a v akom rozsahu bude schopný novú fakultu aj personálne zabezpečiť. Príprava lekárov si vyžaduje dostatok kvalifikovaných vysokoškolských pedagógov, primerané priestory, laboratóriá a technické vybavenie. Rozhodujúce je, či budú mať študenti reálny prístup ku kvalitnej nielen praktickej, ale i teoretickej výučbe.
Ako Asociácia pripomína, štúdium medicíny patrí k finančne najnáročnejším odborom. „Preto je namieste otázka, ako budú v budúcnosti zabezpečené finančné zdroje pre celý systém medicínskeho vzdelávania. Lekárske fakulty dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že špecializačné a certifikačné štúdium na verejných lekárskych fakultách nie je prakticky vôbec financované ministerstvom zdravotníctva, ktoré bude musieť teraz financovať dve štátne lekárske fakulty.“
Rozhodnutiu o zriadení ďalšej lekárskej fakulty by preto mala podľa Asociácie predchádzať dôkladná odborná diskusia so všetkými lekárskymi fakultami, rezortmi zdravotníctva a školstva aj samotnou nemocnicou.
„Vzhľadom na zložitý akreditačný proces je nereálne, aby prví medici nastúpili na klinickú výučbu už v roku 2027/28 do ešte nedostavanej nemocnice, bez garancie predklinickej prípravy,“ zdôraznila Asociácia.
