Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže odmieta vytváranie dojmu, že čerpanie európskych zdrojov na podporu vedy a výskumu je pomalé a že za to zodpovedá. Uviedlo to v reakcii na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.

Poukázalo pritom na svoje výsledky, podľa ktorých je rezort v priorite 1P1 lídrom, celkové čerpanie v gescii ministerstva je nad národným priemerom a všetkých 34 aktuálne hodnotených žiadostí je v stanovenej lehote. Zároveň podotklo, že tam, kde vznikajú zdržania mimo jeho pôsobnosti, ich otvorene pomenúva a žiada, aby boli odstránené.

Starý systém

„Ministerstvo školstva patrí v čerpaní európskych zdrojov medzi najúspešnejšie rezorty a dostupnú alokáciu považuje za reálne vyčerpateľnú do konca roka 2030. V priorite 1P1 dosahujeme čerpanie 9,82 percenta, čo je najviac spomedzi ostatných rezortov - ich priemer predstavuje 9,32 percenta. Z celkového balíka Programu Slovensko v gescii ministerstva vo výške 1,02 miliardy eur je vyčerpaných 32,98 percenta, zatiaľ čo národný priemer predstavuje 20,37 percenta z celkovej alokácie 12,6 miliardy eur,“ reagovali z odboru komunikácie a marketingu rezortu s tým, že tieto čísla nemožno ignorovať ani pri hodnotení správy NKÚ.

Zároveň podotkli, že rezort zistenia úradu rešpektuje a tam, kde identifikoval nedostatky, vždy prijíma konkrétne opatrenia. Za rovnako dôležité však považuje pomenovať, že viaceré zistenia NKÚ sa týkajú obdobia rokov 2014 až 2020, keď implementáciu zabezpečovala Výskumná agentúra.

Ako poznamenali, v súčasnosti túto agendu riadi priamo ministerstvo a procesy sú nastavené inak. Nie je preto podľa nich správne spájať nedostatky starého systému so súčasným fungovaním rezortu.

„Aktuálny stav hodnotenia zároveň potvrdzuje, že ministerstvo svoje procesy zvláda. K 4. septembru 2026 bolo v procese 34 žiadostí o NFP a všetkých 34 bolo v stanovenej lehote do 90 pracovných dní. Pri nových výzvach sme zároveň upravili podmienky tak, aby zohľadňovali aj situácie, keď proces čaká na stanovisko tretieho subjektu,“ doplnili z rezortu.

Zároveň skonštatovali, že pri vede a výskume samotné percento čerpania neukazuje celú rozpracovanosť projektov. Ide podľa nich prevažne o štvor- až päťročné projekty, pri ktorých sa výdavky vykazujú a preplácajú postupne počas realizácie.

Tempo podľa rezortu ovplyvňujú aj verejné obstarávania pri nákupe výskumnej infraštruktúry či neskorší štart Programu Slovensko.

Čakanie na podpisy

Ako poznamenali, ďalších 138 miliónov eur bolo v rámci revízie Programu Slovensko presunutých do nástroja STEP a do schválenia revízie boli tieto zdroje zablokované. Výzvy na túto alokáciu sa preto podľa nich mohli vyhlasovať až v tomto roku.

Ministerstvo tvrdí, že zároveň zjednodušilo procesy a znížilo administratívnu záťaž. „Približne tretina projektov využíva zjednodušené vykazovanie výdavkov.  Posilnili sme aj kontrolné mechanizmy pri odbornom hodnotení, auditnej stope a preverovaní konfliktu záujmov,“ uviedli z odboru komunikácie a marketingu.

Zistenie NKÚ v oblasti konfliktu záujmov podľa ministerstva nemá systémový charakter. „Napriek tomu sme zaviedli nový kontrolný zoznam, aktualizovali dokumentáciu, opätovne školíme zamestnancov a výstupy z preverovania budeme evidovať. Ministerstvo zároveň rozširuje okruh odborných hodnotiteľov aj prostredníctvom odborných inštitúcií v SR a ČR, približne 25 percent hodnotiteľov pochádza z Českej republiky,“ doplnili.

Pri hodnotení čerpania však podľa nich nemožno obísť ani zodpovednosť iných článkov implementačného systému.

„Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v súčasnosti zadržiava podpisy pri piatich projektoch v objeme 67 miliónov eur. Celkovo došlo pri podpisovaní projektov na MIRRI SR k opakovanému zdržaniu pri 15 projektoch v objeme 170 miliónov eur. V niektorých prípadoch trvalo nekonanie MIRRI až 180 pracovných dní,“ poukázalo MŠVVaM s tým, že ide o konkrétne zdržania, ktoré priamo ovplyvňujú tempo čerpania, no nemožno ich pripisovať jemu. „Na túto situáciu sme opakovane upozorňovali aj MIRRI, rovnako minister informoval vládu a komunikovali sme ju aj Európskej komisii, ktorá oficiálne žiadala od MIRRI nápravu,“ dodali z rezortu školstva.

Národní kontrolóri zistili, že čerpanie zdrojov na podporu vedy a výskumu je pomalé. Kontrola zároveň opakovane odhalila nedostatky napríklad pri práci odborných hodnotiteľov, pri dokumentovaní ich činnosti či aktívnom preverovaní možného konfliktu záujmov. Kontrolované boli roky 2014 až 2025, teda obdobie prelínania projektov medzi dvoma programovými obdobiami.