Zonácie národných parkov, na ktorých sa pracovalo na Ministerstve životného prostredia, sú bezchybné. Jediné problémové časti sa týkajú troch národných parkov, ktoré robili niekdajší šéf envirorezortu Ján Budaj a bývalý štátny tajomník Michal Kiča. Vyplýva to z vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS).
Vo videu na sociálnej sieti reagoval na stredajšie rokovania Tomáša Druckera (Hlas-SD), povereného riadením Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, v Bruseli.
Týkali sa plnenia cieľov národného plánu obnovy a odolnosti. Budaj reagoval, že Taraba nehovorí pravdu. Kiča zhodnotil Tarabov výkon pri pláne obnovy ako jeden z najhorších spomedzi celej vlády.
Národné parky
„Tí, ktorí nás tu dva roky poučovali, ako treba robiť zonácie, tak presne oni ich urobili tak, že najviac otázok, najviac problémových častí práve sa týkajú týchto troch národných parkov,“ povedal Taraba vo videu na sociálnej sieti.
Vyzdvihol, že Európska komisia nevidí problém v tom, že štátne lesy budú spolupracovať s národnými parkami. „Máme zonáciu, ktorá výrazným spôsobom zvyšuje ochranu prírody, plochu, na ktorej sa príroda chráni. Na druhej strane sú národné parky aj miestom, kde je turizmus, kde je poľnohospodárska činnosť. Ochránili sme tieto aktivity, pretože tak je to v celej Európe. Na Slovensku nebudeme budovať žiadne skanzeny,“ podotkol Taraba.
Drucker po stredajších expertných rokovaniach s predstaviteľmi exekutívy EÚ v Bruseli uviedol, že eurokomisia neeviduje so Slovenskom vážne problémy a riziká, čo sa týka plnenia cieľov národného plánu obnovy a odolnosti.
Revízia zonácie
Kiča reagoval, že zonácie nenaplnili míľniky plánu obnovy vďaka Tarabovi, ale napriek jeho snahám ničiť prírodu národných parkov, kde sa dalo.
„Nielen vďaka nášmu tlaku, ale aj vedeckých inštitúcií či mimovládnych ochranárov musel pôvodné návrhy v tých najnebezpečnejších častiach meniť,“ uviedol s tým, že niektoré časti týkajúce sa zonácií sa rozšírili až po pripomienkach.
„Bol to opäť minister Taraba, ktorý spolupredkladal v júli vládne uznesenie rušiace základný princíp reformy národných parkov, že štátne lesné pozemky spravujú samotné národné parky. To spôsobovalo nielen zvrat tejto reformy, ale priamo ohrozilo 453 miliónov eur z plánu obnovy a nakoniec ho vláda musela s hanbou zrušiť,“ doplnil Kiča.
Zároveň tvrdí, že súčasný minister vedome zamlčiava, že zonácie, ako záväzný míľnik, sa do plánu obnovy dostali až pri revízii v lete minulého roka - teda za súčasnej vlády, za čo prevzala plnú politickú zodpovednosť. „Naša vláda žiadnu takúto povinnosť nemala,“ podotkol Kiča.
Spresnil, že na rokovaniach, ktoré označil za konštruktívne, bolo potvrdené, že eurokomisia neeviduje so Slovenskom „vážne problémy a riziká“, a že v Bruseli „dovysvetlil“ nejaké pohľady slovenskej strany.
„Prešli sme si témy, ktoré rezonujú, ktorých sa týkali tie najväčšie reformy, ako je zonácia národných parkov a aj čo sa týka akceleračných zón. Dohodli sme sa, čo sa týka ďalších diskusií. Máme zoznam predbežných vecí, ktoré chýbajú z hľadiska dôkazov,“ vysvetlil.
Dodal, že teraz bude prebiehať revízia národných parkov, čo je ešte „otvorená vec“, najmä pri zonácii prvých troch parkov, ktoré robila predchádzajúca vláda.
„Ale verím, že aj tu nájdeme nejakým spôsobom zhodu. Bol som ubezpečený, že Európska komisia nevníma žiadne zásadné riziká,“ povedal.
Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa, opozícia aj enviroorganizácie nedávno upozorňovali na ohrozenie 450 miliónov eur z plánu obnovy. Poukazovali pritom na sporné uznesenia. Ministerstvo tieto tvrdenia odmietalo. Eurokomisia vtedy potvrdila, že situáciu monitoruje a posudzuje všetky vznesené obavy, týkajúce sa vládnych uznesení k zonáciám.
