Ruské ministerstvo zahraničných vecí v júli varovalo Slovensko, aby nevstupovalo do komisie, ktorá má riešiť odškodnenie za škody spôsobené ruskou agresiou na Ukrajine.
Informovala o tom na tlačovej konferencii opozičná strana SaS. Tvrdí to aj Denník N na základe dokumentu, ktorý má k dispozícii.
Premiér Robert Fico tieto informácie však poprel s tým, že vláda rokovanie o dohovore iba prerušila do najbližšieho rokovania kabinetu.
Nie priateľský
Slovenský veľvyslanec v Moskve Peter Priputen mal 10. júla informovať ministerstvo zahraničných vecí o telefonáte z ruského rezortu diplomacie.
„Ruský diplomat informoval slovenského diplomata, že v Rusku si všimli, že Slovensko začalo vyvíjať kroky smerujúce k tomu, aby Slovensko podpísalo dohovor, ktorým sa zriaďuje komisia pre škody spáchané Ruskom na Ukrajine. Ruský predstaviteľ v tomto telefonáte dôrazne varoval, že ak Slovensko podpíše tento dohovor, Kremeľ to bude vnímať ako nie priateľský krok," uviedol na tlačovej besede Ivan Novotný.
Dohovor sa týka zriadenia Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu, ktorá má pod záštitou Rady Európy a Holandska riešiť nároky na odškodnenie za škody spôsobené ruskou inváziou.
Ku komisii sa pridalo približne 40 štátov, najmä z Európskej únie, ale aj Kanada. Komisia má fungovať podobne ako arbitrážny tribunál. Prostredníctvom kompenzačného fondu by mala vyplácať odškodnenie za škody spôsobené ruskou inváziou, a to najmä zo zmrazených ruských aktív.
Peniaze by mohli dostať ukrajinskí občania, firmy aj samotný štát. Išlo by napríklad o náhrady za zničené bývanie, zranenia či úmrtia blízkych, ale aj za zničenú infraštruktúru alebo podniky.
Odškodné by sa pritom mohlo vyplácať aj bez súhlasu Ruska a Moskva by tomu nemohla zabrániť, pričom môže ísť až o 300-miliárd dolárov držaných v Európe.
Prerušené rokovanie
Materiál o vstupe Slovenska do komisie predložilo ministerstvo zahraničných vecí vedené Jurajom Blanárom. Na rokovanie vlády sa dostal 26. augusta, kabinet ho však podľa SaS ako jediný bod programu neschválil a rokovanie k nemu prerušil.
„Na tomto prvom poprázdninovom rokovaní bolo vyše 50 bodov, tento materiál bol hneď druhý," uviedol Novotný.
Expert SaS na zahraničné veci Ivan Novotný tvrdí, že za rozhodnutím vlády bol práve výstražný telefonát z Moskvy. Podľa neho štátny tajomník rezortu diplomacie Marek Eštok materiál na vláde uviedol, následne si vzal slovo premiér Robert Fico a bez vysvetlenia prešiel na ďalší bod.
„Kým naši susedia hovoria o Rusku ako o bezpečnostnej hrozbe, slovenská vláda jeho záujmy ospravedlňuje a preberá jeho argumentáciu. Obávam sa, že podobných prípadov budeme vidieť ešte viac,“ uviedol Juraj Krúpa.
Vláda rozhodne v najbližších dňoch, tvrdí Fico
Premiér Robert Fico však vyjadrenia opozičnej strany poprel. "Tvrdenia strany SaS, že vláda stiahla zo svojho rokovania materiál o Medzinárodnej nárokovej komisii pre Ukrajinu má takú istú hodnotu ako obvinenia, že prezident Pellegrini nepozdravil na oslavách SNP ex-prezidentku Čaputovú, ktorá tam v skutočnosti nebola," povedal.
Doplnil, že vláda len prerušila rokovanie o tomto dohovore Rady Európy do najbližšieho rokovania vlády, pretože bolo potrebné získať ďalšie informácie o reálnosti vykonania tohto dohovoru v praxi.
"Vláda rozhodne o dohovore v najbližších dňoch a nevidí žiadne prekážky, prečo by sa Slovenská republika nemala stať zmluvnou stranou tohto dohovoru Rady Európy," skonštatoval Fico.
Robert Fico v minulosti odmietal využívanie ruských aktív na financovanie vojenských potrieb Ukrajiny, použitie zmrazených ruských peňazí na obnovu Ukrajiny však označoval za vhodnejšie riešenie.
Reagoval aj rezort diplomacie
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR považuje tvrdenia opozičnej SaS o ovplyvňovaní rozhodnutia vlády v súvislosti so vznikom Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu za vykonštruované, nepodložené a nepravdivé. Informoval o tom komunikačný odbor rezortu. Odmieta spájanie tohto kroku s vyhrážkami zo strany inej krajiny.
„Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR štandardným spôsobom realizuje všetky právno-procesné kroky v súvislosti s materiálom, týkajúcim sa vzniku Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu ako kroku na ochranu medzinárodného práva, uznanie ľudských i materiálnych škôd spôsobených vojnou a podporu povojnovej rekonštrukcie Ukrajiny, ktorá môže priniesť ekonomické príležitosti aj pre slovenské firmy,“ uviedli z komunikačného odboru.
Súčasťou tohto procesu je tiež predloženie materiálu na vládu, pričom tento proces podľa ministerstva naďalej prebieha, keďže vláda nerozhodla o odmietnutí daného materiálu, ale len o prerušení rokovania. „V tejto súvislosti razantne odmietame akékoľvek opozíciou vymyslené spájanie tohto kroku s vyhrážkami zo strany inej krajiny,“ zdôraznil rezort s tým, že aktuálna vláda presadzuje suverénnu zahraničnú politiku, v rámci ktorej odmieta akékoľvek zasahovanie do vnútorných záležitostí zo strany iného štátu alebo iných orgánov, „ako tomu bolo v minulosti počas predchádzajúcich vlád“.
Mediálne konštrukcie prepájajúce rutinný rozhovor radových diplomatov na suverénne rozhodnutie vlády SR nezodpovedajú podľa rezortu diplomacie skutočnosti.
„Slovenská diplomacia vedie suverénnu politiku na všetky svetové strany a jednou zo základných úloh zastupiteľských úradov SR v zahraničí je zabezpečovať otvorený dialóg s príslušnými orgánmi prijímajúcej krajiny. Komunikácia medzi ambasádami a konzulátmi s ministerstvami zahraničných vecí v krajinách akreditácie je preto základnou rutinnou povinnosťou práce diplomatov,“ dodalo ministerstvo.
