Politickým cieľom Hnutia Slovensko je dosiahnuť v parlamentných voľbách v roku 2027 taký výsledok, aby sa bez neho nedala zostaviť vláda. V TASR TV to povedal predseda poslaneckého klubu Slovensko - za ľudí Michal Šipoš.
Dodal, že hnutie Progresívne Slovensko (PS) a strana Sloboda a Solidarita (SaS), prípadne ďalšie opozičné strany síce hovoria o zámere vytvoriť po voľbách vládu bez hnutia Igora Matoviča, príklad komunálnych volieb však ukazuje, že s blížiacom sa volebným termínom ochota spolupracovať s Hnutím Slovensko rastie.
Komunálne voľby
„Všetky tie reči o tom, že s naším hnutím nechcú spolupracovať a s nami sa nedá, sa pri týchto komunálnych voľbách v podstate rozplývajú,“ povedal Šipoš.
Dodal, že v komunálnych a regionálnych voľbách sa Hnutie Slovensko rozhodlo podporovať v regiónoch kandidátov demokratických opozičných strán, ktorí majú reálnu šancu byť zvolení. „Naša top kandidátka je naša županka v žilinskom kraji Erika Jurinová,“ konštatoval Šipoš.
Intenzívna kampaň, ktorú Hnutie Slovensko robilo v priebehu leta v regiónoch, nie je podľa Šipoša orientovaná len na komunálne a regionálne voľby, ale súvisí aj s prípravou na kampaň pred voľbami parlamentnými.
„Finále sú určite parlamentné voľby, ktoré budú o rok na jeseň. Ale ako sa hovorí, netreba zaspať na vavrínoch. A mám pocit, že naši kolegovia z opozície sa v lete rozhodli trochu viac dovolenkovať,“ povedal Šipoš.
Tvrdí, že v porovnaní so zvyškom parlamentnej opozície dostáva Hnutie Slovensko omnoho menej priestoru v médiách. „My robíme politiku inak, robíme ju medzi ľuďmi, tam sa cítime najlepšie,“ tvrdí Šipoš.
Potvrdil, že Hnutie Slovensko má v Národnej rade ešte stále podaný návrh z prvej polovice volebného obdobia, ktorého cieľom je zmena ústavy tak, aby bolo možné volebné obdobie skrátiť referendom.
„Zatiaľ neprišlo na prerokovávanie toho zákona, pretože vládni poslanci systematicky odsúvajú naše návrhy zákonov na koniec schôdze,“ povedal.
Zmena Ústavy
Podaním návrhu podľa neho chceli otestovať, či je snaha koaličných strán zmeniť ústavu tak, aby sa dalo skrátiť volebné obdobie referendom, úprimná.
Aktuálne koaličné návrhy na takúto zmenu ústavy Šipoš za úprimné nepovažuje. „Keď s takýmto návrhom zákona prichádzajú vládni politici v predvolebnom roku, tak je evidentné, že to nemyslia úprimne a je jasné, že počas ich vlády sa to (referendum, pozn. TASR) neudeje,“ vysvetlil.
Podľa Šipoša si aktuálna koalícia len chce pripraviť pôdu na to, aby mohla po parlamentných voľbách v roku 2027 rozbíjať ďalšiu vládu.
Polícia v uplynulých dňoch informovala, že v rámci akcie Faktúra, ktorú realizuje Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, bolo vznesené obvinenie voči A. K. v súvislosti s podvodným vyplácaním finančných prostriedkov určených na prevádzku mobilných odberových miest, takzvaných MOM-iek, v období pandémie COVID-19.
Obvinená mala v tom čase ako zamestnankyňa Ministerstva zdravotníctva spôsobiť rezortu škodu vo výške takmer 1,8 milióna eur.
„Nech to polícia vyšetruje a ukáže sa, ako to bolo. Ja s tým nemám absolútne žiaden problém,“ reagoval Šipoš. Pripomenul, že podozrenia sa viažu k obdobiu, keď už ministrom zdravotníctva nebol Marek Krajčí, ale Vladimír Lengvarský. „Premiérom v tom čase bol Eduard Heger,“ upozornil Šipoš s tým, že v dnešnej dobe je Heger predstaviteľom strany Demokrati.
