Obeťami domáceho násilia sú najčastejšie ženy a deti, následne rodičia, starí rodičia a súrodenci páchateľa. V rámci vekového zloženia páchateľov trestných činov domáceho násilia je možné konštatovať, že sa ich dopúšťajú prevažne muži v produktívnom veku, teda vo veku od 30 do 50 rokov.
Za jeden z najzávažnejších prejavov domáceho násilia je považovaný trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Vyplýva to zo správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2025, zverejnenej na webe Národnej rady Slovenskej republiky.
Alkohol a návykové látky
Pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby bol v roku 2025 zaznamenaný nárast o 11,32 percenta stíhaných osôb (236 stíhaných osôb) v porovnaní s rokom 2024 (212 stíhaných osôb). Z hľadiska spôsobu páchania išlo o páchanie násilia na partnerke, deťoch a na rodičoch, s ktorými páchateľ žil v spoločnej domácnosti.
Významným kriminogénnym faktorom bol vplyv alkoholu a iných návykových látok na páchateľa. Tieto faktory boli zistené v 35,59 percenta trestných stíhaní. Z celkového počtu trestných stíhaní vedených proti osobe v roku 2025 bol podiel trestných stíhaní za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby proti osobe vo výške 1,02 percenta, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2024 (0,78 percenta).
Za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola v roku 2025 podaná obžaloba proti 181 osobám, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2024 (obžaloba bola podaná proti 154 osobám), odsúdených bolo 158 osôb, čo taktiež predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2024 (odsúdených bolo 146 osôb).
Agresivita a vzorce správania
Medzi hlavné kriminogénne faktory zvyšujúce pravdepodobnosť páchania fyzického násilia a psychického násilia na blízkych osobách patrí podľa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvýšená konzumácia alkoholu, závislosť od omamných látok a psychotropných látok, osobnostné poruchy páchateľa, psychické ochorenie páchateľa, nezamestnanosť alebo zlá finančná situácia.
Nezanedbateľný je aj vplyv rodiny na dieťa, v ktorej vyrastá, a rodinné prostredie, ktoré ho formuje do dospelosti. Agresivita páchateľov voči blízkym osobám vyplýva aj z napodobňovania vzorcov správania, s ktorými sa v detstve stretávali.
„V poslednom období možno pozorovať vznik nových foriem domáceho násilia, ktoré sú síce často menej viditeľné, avšak o to závažnejšie z hľadiska ich vplyvu na obeť. Ide najmä o digitálne formy kontroly a zastrašovania, neoprávnené sledovanie prostredníctvom mobilných zariadení, kontrola komunikácie na sociálnych sieťach či zneužívanie intímnych materiálov na vydieranie obete,“ vyplýva zo správy.
Takisto sa vyskytuje ekonomický nátlak a psychický nátlak páchateľa na obeť, keď páchateľ obmedzuje prístup obete k finančným prostriedkom, kontroluje jej hospodárenie alebo jej znemožňuje samostatne rozhodovať o jej základných životných potrebách.
