Krajská prokuratúra v Bratislave opäť napadla všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta o dočasnom parkovaní motorových vozidiel. Podľa prokuratúry ide o vážne nedostatky vo viacerých ustanoveniach v rámci regulácie parkovania. Uviedla to Gabriela Kováčová z Krajskej prokuratúry v Bratislave.
Protestom prokurátora sa má budúci týždeň zaoberať bratislavské mestské zastupiteľstvo, ktoré podľa predloženého materiálu plánuje protestu nevyhovieť. Zo strany prokuratúry nie je vylúčené obrátenie sa na súd.
Vážne nedostatky
„Z pohľadu prokuratúry ide o vážne nedostatky, a to vo viacerých vytýkaných ustanoveniach. Protest sa týka viacerých pochybení, od tých menšej závažnosti, cez prekročenie právomoci hlavného mesta, vytýkanie diskriminácie, až po možnú kolíziu s Ústavou,“ skonštatovala Kováčová.
Krajská prokuratúra spomína napríklad faktický zákaz parkovania v mikrozónach iným vodičom ako rezidentom poukazujúc na to, že jeden z paragrafov cestného zákona vytváranie zákazov parkovania nepovoľuje.
O prekročení právomoci hlavného mesta hovorí v súvislosti so spôsobom stanovenia podmienok pre vydávanie jednotlivých parkovacích kariet.
Za diskriminačné považuje aj požadovanie trvalého pobytu výlučne v byte pre vydanie rezidenčnej parkovacej karty, teda rozlišovanie medzi obyvateľmi s trvalým pobytom evidovaným k bytu a obyvateľmi s trvalým pobytom evidovaným v nebytovom priestore - apartmáne.
„Ďalším prípadom diskriminácie v súvislosti s vydávaním parkovacích kariet je znevýhodňovanie rezidentov na základe rozmerov vozidla (dĺžka, váha). Dochádza k priamej diskriminácii vlastníkov vozidiel rovnakej kategórie, presahujúcich požadované rozmery,“ podotkla Kováčová.
Rovnako tak spôsob overenia vzťahu k motorovému vozidlu, ako ho určilo VZN, predstavuje prekročenie právomoci hlavného mesta.
Mesto nesúhlasí
Magistrát na najbližšie rokovanie poslaneckého zboru predkladá materiál, podľa ktorého by mestské zastupiteľstvo nemalo protestu prokurátora z konca februára vyhovieť. V dôvodovej správe konštatuje, že sa s podstatnými námietkami prokuratúry nestotožňuje a považuje ich za nedôvodné.
Podľa právneho názoru hlavného mesta VZN nevstupuje do definície zákonných pojmov, ale pre účely regulácie parkovania používa vlastné, autonómne vymedzené pojmy.
Taktiež podľa neho neprekračuje rámec paragrafu cestného zákona, nesleduje reguláciu podnikateľskej činnosti, ale „ochranu systému pred jeho obchádzaním“, primerane zohľadňuje fyzické a kapacitné limity verejného priestoru či primerane reflektuje odlišnosti zahraničných evidenčných režimov. Odvoláva sa tiež na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
„Spor medzi hlavným mestom a prokuratúrou sa netýka zákonnosti samotného postupu mestského zastupiteľstva pri schvaľovaní VZN, ale odlišného právneho posúdenia niektorých konkrétnych ustanovení jeho obsahu,“ uvádza sa v materiáli týkajúcom sa napadnutých ustanovení VZN z júna 2025.
Na otázku, aký bude ďalší postup v prípade, že hlavné mesto protestu nevyhovie, krajská prokuratúra avizuje obrátenie sa na súd.
„Pokiaľ protestu nebude vyhovené, Krajská prokuratúra v Bratislave sa práve z dôvodu závažnosti viacerých vytýkaných pochybení obráti so žalobou na správny súd,“ odkázala Kováčová.
