Univerzity čelia odlivu študentov do zahraničia, stúpajúcim očakávaniam trhu práce aj potrebe modernizovať spôsob vzdelávania. Zároveň sa musia vyrovnávať s novými fenoménmi, ako je nástup umelej inteligencie či rastúci dôraz na celoživotné vzdelávanie.

V centre mnohých z týchto debát stojí Univerzita Komenského v Bratislave — najväčšia vysoká škola na Slovensku s trinástimi fakultami a tisíckami študentov. Už čoskoro ju čaká voľba nového rektora.

HN sa rozprávali so súčasným rektorom Marekom Števčekom o jeho záujme vykonávať funkciu aj v treťom volebnom období, o tom, aký vplyv má na vzdelávanie umelá inteligencia, ako vníma nárast počtu zahraničných študentov na našich univerzitách a ako postupuje rekonštrukcia internátov.

Máte za sebou dve funkčné obdobia, teda osem rokov v pozícii rektora Univerzity Komenského. Prečo ste sa rozhodli kandidovať tretíkrát?

Samozrejme, nebolo to tak, že som sa ráno zobudil a povedal si, že idem kandidovať. Mal som mnoho rozhovorov a porád so svojím tímom aj s ľuďmi, ktorí sú mi blízki. Pýtal som sa, či do toho máme ísť, či máme čo ponúknuť. Odpoveď bola jednoznačná: máme pokračovať. Máme veľa rozrobenej práce.

Prvý mandát bol prakticky celý poznačený covidovou krízou. Minimálne dva roky sme riešili pandemickú situáciu, nastavovali procesy a snažili sa ju zvládnuť. Mnohé z mojich predvolebných vízií alebo sľubov chcem preto dotiahnuť ešte v treťom mandáte.

V minulosti ste hovorili „dvakrát a dosť“ a zároveň ste podporovali zachovanie obmedzenia na dva mandáty. Čo vás napokon presvedčilo, aby ste sa uchádzali aj o tretie poverenie? 

Máte pravdu. Bol to môj názor a málokto pre zachovanie dvoch mandátov urobil viac ako ja. Pri každej možnej príležitosti som sa snažil presvedčiť zákonodarcov, aby obmedzenie na dva mandáty zostalo zachované. Napokon aj pripomienky k novému zákonu o vysokých školách boli za našu univerzitu v tomto zmysle.

Spoločenská situácia je však taká, že sa zmenila paradigma. Viacnásobné mandáty rektorov alebo dekanov sa už stávajú normou a pravidlom.

Keď sa pozrieme napríklad na samosprávy, tam žiadne obmedzenia pri kandidatúre starostov alebo primátorov nie sú. Takže som sa aj ja rozhodol neodchádzať od započatej práce a uchádzam sa o tretí mandát.

Čo by ste označili za svoj najväčší úspech za uplynulých osem rokov? A čo by ste dnes možno urobili inak?

Ťažko sa hľadá jeden konkrétny bod. Všetko je to práca tímu ľudí, nie iba rektora. Ako sa hovorí, úspech je spoločný, za neúspech nesie zodpovednosť jednotlivec. Nerád by som preto vyzdvihoval jednu vec.

Ale ak by som mal, s poďakovaním množstvu ľudí, ktorí sa o to pričinili, vyzdvihnúť niečo konkrétne, tak je to po desaťročiach stagnácie rozbehnutá komplexná rekonštrukcia univerzitného majetku, predovšetkým študentských internátov.

A mimochodom, práve toto je jedna z podstatných vecí, ktoré by som v spolupráci s mojím tímom rád dotiahol do úspešného konca.

A je teda niečo, čo by ste dnes urobili inak? Nejaké rozhodnutie z minulosti alebo niečo nedokončené okrem internátov, v čom by ste chceli pokračovať v treťom funkčnom období?

Neevidujem nič také, pri čom by som si myslel, že sme urobili zásadnú chybu a niečo by sme museli robiť inak.

Samozrejme, vždy keď sa človek pozrie späť alebo si po rokoch číta svoj text, s dnešným rozumom a skúsenosťami by ho možno napísal inak. To je prirodzené a normálne. Ale neevidujem nič, čo by sme museli spätne nejako zásadne prehodnocovať.

Vaším protikandidátom má byť Jozef Tancer, ktorý tiež pôsobí vo vedení univerzity. V čom sa podľa vás zásadne líši vaša vízia budúcnosti univerzity od jeho?

V prvom rade nepoznám jeho víziu a vlastne ani vízie iných možných kandidátov. Platí, že kandidáti na rektora sa môžu podľa uznesenia Akademického senátu navrhovať do 30. júna. Neviem teda, kto sa prihlási, a nerád by som sa k nim vyjadroval. Chcem však zdôrazniť, že je dobré, ak bude viacero kandidátov. Očakávam férovú a otvorenú súťaž.

Mali ste s potenciálnymi kandidátmi nejaké interné diskusie?

Nie.

Ak by ste dnes boli čerstvý maturant a chceli by ste si vybrať špičkovú univerzitu, robiť špičkovú vedu, zostali by ste na Slovensku alebo by ste zvažovali štúdium v zahraničí?

Keby som bol čerstvý maturant, bolo by mi sveta žiť. Ale vážne, samozrejme, že by som zvažoval všetky možnosti, pretože mladí ľudia ich dnes našťastie majú. Určite by som však zostal na Slovensku s tým, že máme rozbehnuté programy ako Erasmus+ alebo mnohé bilaterálne spolupráce.

Mladých ľudí aj svojich študentov vždy vyzývam: choďte, využite všetky možnosti, ktoré máte, choďte sa na semester či dva pozrieť do zahraničia, ale nezabudnite sa vrátiť.

Máme veľmi kvalitné inštitúcie, výborné vzdelávanie, celosvetovo uznávaný výskum a špičkové vedecké tímy. Nemáme sa za čo hanbiť. Preto by som určite zostal na Slovensku a zároveň naplno využil všetky možnosti študentských mobilít, ktorých je dnes naozaj dosť.

Aktuálne dáta hovoria, že stúpa počet zahraničných študentov na univerzitách vrátane tej vašej a zároveň pomaly klesá počet slovenských študentov. Čo si o tom myslíte?

Do značnej miery je to prirodzený trend, pretože sa stávame atraktívnymi aj pre zahraničných študentov. Správne ste povedali, že tieto čísla rastú. Vítame záujemcov zo zahraničia, predovšetkým v doktorandských študijných programoch. Profilujeme sa ako otvorená a internacionálna inštitúcia.

Sme súčasťou významnej aliancie ENLIGHT, ktorá združuje desať európskych univerzít a podporuje ich postupné zbližovanie. Rast počtu zahraničných študentov je teda do istej miery prirodzený.

Láka ich sem nepochybne aj otváranie spoločných študijných programov so zahraničnými univerzitami, ako aj rozširovanie ponuky anglických študijných programov na našich fakultách.

Čo je podľa vás hlavný dôvod odchodu mladých?

Nie je to úplne otázka na mňa. Keď si čítate prieskumy, kde mladí ľudia hovoria, prečo odchádzajú, na prvých miestach je celospoločenská situácia a atmosféra v krajine.

Robíme všetko pre to, aby sme túto krajinu robili lepšou, akokoľvek pateticky to znie, prostredníctvom našej expertízy, hodnôt a skúseností. Ale toto je skôr otázka na kompetentných na ministerstve školstva, prípadne vo vláde ako celku.

V posledných rokoch sa čoraz viac kladie dôraz na nedostatkové odbory, najmä technické a IT zamerania. Môže to podľa vás viesť k úpadku humanitných a spoločenskovedných programov?

Toto v žiadnom prípade nedopustím. Dnes sú aktuálne potreby priemyslu takéto, ale vieme, čo s pracovným trhom urobí o päť rokov umelá inteligencia? Nie je správne podriaďovať všetko aktuálnym potrebám trhu práce.

Moja vízia je budovať univerzitu, ktorá bude pripravovať mladých ľudí na život komplexne, nie na konkrétne povolanie.

Časy, keď človek po vysokej škole nastúpil do jedného podniku a po 40 rokoch dostal zlaté hodinky a odišiel do dôchodku, sú dávno preč. Musíme pripravovať ľudí tak, aby boli konkurencieschopní, hodnotovo ukotvení, vedeli sa rozhodovať a reagovať na meniace sa prostredie.

Plánujete rozvíjať celoživotné vzdelávanie?

Je to kľúčová vec, ak chceme reagovať na dobu, v ktorej žijeme. Potreba celoživotného vzdelávania sa stáva nutnosťou a berieme to veľmi vážne.

V rámci ďalšieho vzdelávania budú hrať prím takzvané mikroosvedčenia. Na lekárskej fakulte sme ako prví na Slovensku akreditovali takýto vzdelávací program a ideme to ďalej rozvíjať. Rovnako ako krátke študijné programy a kurzy celoživotného vzdelávania vo všeobecnosti.

Pre koho sú mikroosvedčenia na lekárskej fakulte najmä určené? Len pre vyštudovaných lekárov?

Sú určené aj pre lekárov. Ide o zaujímavý program zameraný na humor v medicíne. Súvisí to so známymi klaunmi s červenými nosmi. Cieľom je, aby vedeli inak komunikovať s pacientom, ktorý je napríklad v terminálnom štádiu choroby alebo prežíva ťažkú životnú situáciu.

Zároveň je to otvorené aj pre študentov lekárskej fakulty ako výberový predmet. Môžu si ho zapísať, aby boli lepšie pripravení na prácu v odboroch medicíny, kde je potrebná empatia a iný prístup než čisto medicínsky. Plánujeme ponúkať ďalšie kurzy mikroosvedčení. Ide o zvyšovanie alebo prehlbovanie kvalifikácie systémom celoživotného vzdelávania.

Firmy sa čoraz viac sťažujú, že absolventi prichádzajú nepripravení a nemajú praktické skúsenosti. Je úlohou vysokých škôl zaučiť študentov tak, aby po nástupe do zamestnania mohli rovno pracovať, alebo by mali firmy počítať s tým, že si ich zaškolia?

Je to zložitá otázka. Táto univerzita má 13 fakúlt a stovky študijných programov. Iné je to napríklad na teologickej fakulte, kde sa od absolventa po vysvätení za kňaza očakáva, že bude schopný poskytovať služby ako kňaz. Nemôžete však očakávať od absolventa lekárskej fakulty, že na druhý deň pôjde operovať srdce alebo mozog.

Pravda bude niekde uprostred. Snažíme sa prehlbovať praktické zručnosti našich absolventov. Som pôvodným povolaním právnik, stále učím na právnickej fakulte. Vidím, že fakulta maximalizuje úsilie, aby prehĺbila praktické zručnosti absolventov. Ani od právnika však asi nikto neočakáva, že bude na druhý deň špičkový odborník schopný písať podania na Ústavný súd.

Nový vysokoškolský zákon dáva študentom možnosť vybrať si medzi záverečnou prácou a záverečnou stážou. Bolo zavedenie tejto novinky správne? 

Určite áno a ja to plne podporujem. Je to prirodzené a je to správny smer. Na UK túto možnosť pilotne od septembra zavádza Právnická fakulta, ostatné fakulty sa budú pripravovať postupne.

Univerzita musí zabezpečiť, aby išlo o rovnocenné formy štátnej záverečnej skúšky. Zároveň si nemyslím, že záverečná stáž bude jednoduchšia cesta. V mnohých prípadoch to môže byť náročnejšia ako napísanie záverečnej práce. Veľkú úlohu v tejto debate zohráva aj umelá inteligencia, ktorá zásadne mení spôsob písania textov.

Jednotlivé fakulty si budú môcť nastaviť systém podľa svojich potrieb. Iné to bude na Fakulte manažmentu, iné napríklad na lekárskej, kde už študenti v posledných ročníkoch reálne pracujú v nemocniciach.

Nemôže nastať problém, že nebude dostatok miest na stáže pre všetkých študentov, ktorí o ne budú mať záujem?

To už bude úloha danej vysokej školy, aby to zabezpečila. Myslím si, že takáto situácia nemôže nastať. Ak si študent zvolí záverečnú stáž, musíme mu ju podľa zákona umožniť. Nepôjde len o firmy, ale aj o štátne inštitúcie, samosprávy či ďalších partnerov.

Kapacít teda môže byť viac, hoci určite to nebude jednoduché. Každé pracovisko musí mať taktiež človeka, ktorý sa bude študentovi venovať, aj to je jedna z výziev, ktoré musíme vyriešiť.

O téme už rokujeme aj s partnermi, napríklad so Slovenskou advokátskou komorou, ktorú tu chcem pochváliť za proaktívny a konštruktívny prístup. Verím, že ak budú ostatní partneri rovnako aktívni, systém sa podarí nastaviť tak, aby fungoval.

Momentálne sa dokončuje rekonštrukcia internátu Štúrak a nasledovať by mala Družba. V akej fáze je tento projekt a koľko bude približne stáť?

Najskôr musíme dokončiť Štúrak, kde chceme od septembra sprístupniť prvé tri podlažia. Hovoríme tu o komplexnej rekonštrukcii po dlhých dekádach. Veľkú časť dokončovacích prác pritom robíme vo vlastnej réžii vrátane výroby nábytku. Družba je podľa technického auditu ďalšia na rade.

Projektová dokumentácia je v zásade pripravená a momentálne hľadáme zdroje financovania, pravdepodobne aj cez Štátny fond rozvoja bývania. Presnú sumu dnes povedať neviem. Ceny stavebných prác sa neustále menia a žiadna z rekonštrukcií nie je stopercentne krytá externými zdrojmi.

Čo sa stane s Átriovými domkami? Niektoré z nich ste museli pre zlý technický stav zatvoriť.

Naše „átriaky“ sú z mnohých stavebno-technických dôvodov prakticky nerekonštruovateľné. Pravdepodobnejšia alternatíva je, že ich budeme postupne zatvárať. Musíme to však nastavovať citlivo, tak ako pri Štúraku, aby nám vypadla minimálna kapacita ubytovania.

Teda sa zatvoria. Ale čo s nimi bude potom?

Rád by som povedal, že to vyriešim, ale také jednoduché to nie je. Asanácia tých budov a odvoz odpadu by stáli milióny. Pre mňa je dôležitá bezpečnosť študentov, kapacita ubytovania a moderné ubytovacie priestory pre 21. storočie. To už átriaky nespĺňajú. Budeme ich postupne vypájať a hľadať možnosti, čo s nimi.

Pri rekonštrukcii Štúraku ste nemenili dispozíciu izieb. Prečo ste sa rozhodli zachovať len dvoj- a trojlôžkové izby?

Áno, aj ja som si všimol komentáre, či to zodpovedá 21. storočiu, ale zároveň sa pýtam: kde inde sa v Bratislave ubytujete za 100 alebo 150 eur mesačne? Navyše, ak by sme dispozíciu menili, mohli by sme ubytovať menej študentov. Kde by boli ubytovaní ostatní?

Zároveň by nám pochopiteľne klesli príjmy z ubytovania, a to by malo následky. Tieto príjmy totiž prakticky celé investujeme späť do internátov.

Na Družbe plánujete aj nadštandardné jednolôžkové izby. Čo bude znamenať nadštandard a koľko by takéto bývanie mohlo stáť?

Nadštandard znamená, že študent bude na izbe sám, ak si za to bude chcieť priplatiť. Momentálne ešte neviem povedať konkrétnu cenu, ale určite bude vyššia ako pri bežnej dvojke alebo trojke. Je to otázka ponuky a dopytu. Sú študenti, ktorí by si takéto bývanie vedeli a chceli dovoliť, a chceme im vyjsť v ústrety.

Ako zásadne ovplyvňuje umelá inteligencia fungovanie univerzity? Kde sa jej vplyv prejavuje najviac?

Všade. Je to fenomén, ktorý má potenciál zásadne zmeniť spôsob, akým funguje vzdelávanie, veda aj pracovný trh. Rozhodli sme sa, že najhoršie, čo by sme mohli urobiť, je umelú inteligenciu zakazovať. Berieme ju ako nástroj, ktorý môžu používať študenti, učitelia aj výskumníci.

Zároveň však trváme na transparentnosti. Pri záverečných prácach chceme, aby študenti priznali, ako AI použili a čo im pomohla spracovať. Umelá inteligencia dnes výborne funguje napríklad pri rešeršovaní, vyhľadávaní zdrojov alebo príprave testov.

Stále ju však treba kontrolovať, pretože si ešte vie veci domýšľať a niekedy aj vymýšľať. Inak je však jasné, že do pár rokov sa stane úplne štandardným nástrojom. Už dnes ich preto pripravujeme na to, aby s ňou vedeli pracovať, pretože pracovný trh to od nich bude očakávať.

Nezvažovali ste prehodnotenie toho, ako sa študenti skúšajú, napríklad pri seminárnych alebo záverečných prácach? Jedna vec je čestné vyhlásenie o použití AI, druhá vec je, či to naozaj dodržia.

Pri takejto veľkej univerzite nemôžeme nastaviť centrálne pravidlá pre všetkých rovnako. Fakulty majú obrovskú autonómiu a podľa mňa je to správne. Pokiaľ tu budem, budem to podporovať. Môžem hovoriť z praktickej skúsenosti učiteľa, ale neviem, ako k tomu pristúpi konkrétny kolega na tej-ktorej fakulte.

Stále si myslím, že písané slovo má svoju váhu. Som teda za zlatú strednú cestu a úplne by som na seminárne práce nerezignoval. V mnohých študijných odboroch majú význam. Dôležité je, aby o svojom texte študent so mnou vedel diskutovať. Ako pedagóg by som zas mal byť schopný odhaliť, či sú tie myšlienky naozaj jeho a či si ich aj vie obhájiť.

Využívate na univerzite detektory umelej inteligencie, ktorými prechádzajú záverečné práce?

Radi by sme, ale zatiaľ nič také neexistuje. Aspoň tak mi hovoria naši IT odborníci, že je to prakticky nezachytiteľné. Tu však nehovoríme o štandardnom antiplagiátorskom systéme. Tie samozrejme existujú a jeden konkrétny používame. Ten však vie porovnávať iba ľudské dielo s inými ľudskými dielami, nie s AI.

Poslankyňa Progresívneho Slovenska Gréta Gregorová kritizovala, že pred dvoma rokmi Právnická fakulta odmietla diskusiu so študentmi o zmene Trestného zákona, no neskôr ste s nimi diskutovali o novom Občianskom zákonníku. Čo si o tejto kritike myslíte? Je to podľa vás problematické?

Pokiaľ ide o novelu trestných zákonov, možno si spomeniete, že ja som bol ten, kto diskusiu študentov zaštítil. Otvoril som ju a bol som na nej celý čas. To, že na Právnickej fakulte nebola atmosféra alebo chuť takú diskusiu zorganizovať, súvisí s jej autonómiou.

Nemôžem dekanovi prikazovať, čo má alebo nemá urobiť. Nechcem byť takým rektorom. Našli sme však riešenie. Priestor poskytla susedná Filozofická fakulta. Nad diskusiou som prevzal záštitu, otvoril som ju a študentov som v tom maximálne podporil.

Čo sa týka Občianskeho zákonníka, som si absolútne istý, že práve to je téma, o akej sa na pôde inštitúcie, akou je UK, diskutovať má. Hovoríme tu o zmene jedného zo základných právnych pilierov spoločnosti ako takej.

Zmene, ktorá sa dotkne každého jedného z nás, a navyše zmene, ktorá po dlhých viac ako 60 rokoch konečne posúva v tomto smere Slovensko medzi moderné európske krajiny.

Televízia TA3 prišla s týmto projektom a ja som ho s nadšením podporil. A kedykoľvek by som to zopakoval s akoukoľvek televíziou alebo médiom. Myslím si totiž, že vecná a hodnotová diskusia o tejto zásadnej zmene by mala byť ešte oveľa širšia.

Myslíte si, že univerzita by mala byť pri citlivých politických a spoločenských témach neutrálna, alebo by mala vstupovať do diskurzu? Kde je hranica?

To je dobrá a zároveň zložitá otázka. V prvom rade – kto je univerzita? To, že ja ako rektor som jej štatutárnym orgánom, ešte neznamená, že viem, čo si o nejakej spoločenskej téme myslí našich takmer 5 000 zamestnancov a približne 23 000 študentov.

Máme trinásť fakúlt a asi sa zhodneme, že existujú napríklad kultúrno-etické témy, pri ktorých povedzme Bohoslovecká fakulta sotva nájde spoločnú reč s Filozofickou alebo Lekárskou fakultou. Z týchto a podobných dôvodov univerzita nemôže byť akýmsi denným komentátorom spoločenského diania.

Našou úlohou je chrániť našu vnútornú slobodu, ktorá je posvätná, a vyjadrovať sa prioritne v rámci našej expertízy. Tým dávame najavo hodnoty, ktoré moderná veda vyznáva a chráni.

Lekárska fakulta sa napríklad v minulosti zásadným spôsobom vyjadrila ku kontroverzným stanoviskám splnomocnenca vlády Petra Kotlára o vakcínach a pandémii covidu-19. Ako rektor som to plne podporil a urobil by som to kedykoľvek znova. Univerzita je inštitúcia, ktorá sa vždy musí zastať vedy a vedcov.

Ak sa chce nejaká fakulta vyjadriť k politickej téme, je to jej slobodné rozhodnutie, alebo to musí konzultovať s vedením?

Nič nemusia konzultovať. Fakulty sú v tomto absolútne autonómne a túto autonómiu budem ja ako rektor vždy brániť. Ktokoľvek na tejto univerzite môže slobodne povedať, čo chce, samozrejme, v rámci určitých mantinelov, napríklad trestnoprávnych.

Poďme k aktuálnej téme národných obranných síl. Videli sme aj v univerzitnej hale, že tam prebieha informačná kampaň. Prečo toto univerzita zavádza?

Pretože to chceli študenti. Možno by vás to prekvapilo, ale bola tu od nich veľmi silná požiadavka.

Ako ste zistili, že to chceli?

Fakulty nás konfrontovali s tým, že študenti sa na túto možnosť pýtajú. Či a ako sa to dá skĺbiť napríklad s výučbovou časťou semestra.

Zamysleli sme sa, našli model a pod záštitou Právnickej fakulty vzniká výberový predmet. Zdôrazňujem, výberový. Kto chce, vyberie si ho. Kto nechce, ten si ho nezvolí. 

Aj moji vlastní študenti a študentky mi povedali, že majú o takýto predmet záujem. Len sme vypočuli ich hlas a urobili všetko pre to, aby túto možnosť mali.

Nebola tam požiadavka z ministerstva obrany, ktoré s vami na tom predmete spolupracuje, že by chceli takýto program realizovať?

Na začiatku bola iniciatíva Ministerstva obrany, ktoré sa stretlo s viacerými vysokými školami, a tam aj padla otázka možnej spolupráce v tejto oblasti. Následne sme zvážili, či by naši študenti o niečo také mali záujem, a keď sa preukázalo, že áno, prijali sme konkrétne riešenie.

Prečo je ten predmet pod Právnickou fakultou?

Pod nejakou fakultou to byť muselo. Všetky študijné programy sú realizované pod nejakou fakultou. Právnická fakulta sa ponúkla, respektíve chcela to realizovať. Je to však predmet ponúkaný pre celú univerzitu a v rámci kreditového systému si ho môže vybrať ktorýkoľvek náš študent.

Myslíte si, že to môže inšpirovať aj ostatné univerzity?

Úplne to nesledujem, ale pokiaľ viem, mnohé už podpísali memorandá s Ministerstvom obrany. Predpokladám, že to bude smerovať k niečomu podobnému.

Kto ho bude vyučovať?

Princíp spočíva v tom, že študent sa prihlási do kurzu Národných obranných síl a po jeho absolvovaní prinesie osvedčenie. Univerzita mu za to udelí príslušné kredity.

Pokiaľ však viem, ten kurz nie je iba o „brodení sa v zákopoch“ alebo ovládaní zbrane a pochodovom cvičení. Súčasťou sú aj kurzy prvej pomoci a mnoho iných dôležitých vecí. Je to výberový predmet. Kto chce, prihlási sa, a kto nechce, nie.

Táto téma trochu súvisí aj so športom. Univerzita Komenského bude tento rok jedným z partnerov majstrovstiev sveta univerzít. Ako prebieha príprava?

Osobne si myslím, že je to skvelá správa pre slovenský univerzitný šport. Maximálne to podporujem a intenzívne sa pripravujeme aj v spolupráci s hlavným mestom Bratislava. Mali sme stretnutie s viceprimátorkou aj s ministerstvom školstva.

Bude to obrovská medzinárodná akcia, v podstate majstrovstvá sveta univerzít v rôznych športoch. A keď to nespomeniete vy, spomeniem to ja: posledné tri ročníky sme ako Univerzita Komenského vyhrali. Doma sa najťažšie obhajuje, ale budeme chcieť zvíťaziť aj štvrtýkrát po sebe.

Čo bude vaša najväčšia priorita, ak získate tretí mandát?

Nerád by som uvádzal len jednu. Pripravujeme pomerne komplexný program vo forme stratégie rozvoja univerzity, ktorý máme predložiť do 30. júna.

Chcem budovať otvorené akademické prostredie, kde sa každý bude cítiť slobodne a bezpečne a kde si každý bude môcť povedať svoj názor, ak si ho vie slušne a argumentačne obhájiť.

Osobne to cítim ako misiu kontinuálne budovať komunitu ľudí, ktorých napriek rozdielnostiam spájajú hodnoty úcty k pravde a faktom, hodnoty kritického myslenia, snaha chrániť ľudskú dôstojnosť a rešpekt k pluralite názorov.