Otázky súvisiace s Benešovými dekrétmi predstavujú uzavretú kapitolu, ktorá bola po roku 1989 riešená výlučne prostredníctvom reštitučných zákonov prijatých zákonodarnou mocou. Zdôraznilo to Ministerstvo spravodlivosti.
Podotklo, že právny rámec týchto predpisov je založený na princípe právnej istoty, ktorý je nevyhnutný pre stabilitu vlastníckych vzťahov a právneho poriadku ako celku. Informovalo o tom tlačové oddelenie rezortu.
Reštitučné mechanizmy
V tejto súvislosti je podľa ministerstva relevantná aj judikatúra Ústavného súdu Českej republiky, ktorý opakovane potvrdil, že majetkové následky vyplývajúce z povojnových právnych predpisov nemožno spätne prehodnocovať mimo zákonom stanovených reštitučných mechanizmov.
„Ústavný súd zároveň zdôraznil, že nároky na vydanie majetku môžu vzniknúť len v rozsahu a za podmienok určených zákonom, pričom mimo tohto rámca neexistuje právne vymáhateľný nárok. Český ústavný súd v tejto súvislosti opakovane potvrdil ústavnú konformitu Benešových dekrétov ako súčasti povojnového právneho poriadku a ich nezrušiteľnosť či nepreskúmateľnosť v súčasnom konaní,“ doplnil rezort.
Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva podľa Ministerstva potvrdzuje, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa neuplatňuje retroaktívne na obdobie pred tým, než sa štát stal jeho zmluvnou stranou, a že štát nemôže niesť zodpovednosť za všetky historické udalosti, ku ktorým došlo pred týmto obdobím.
Majetkové práva
ESĽP zároveň konštatuje, že ochrana majetkových práv predpokladá existenciu legitímneho očakávania založeného na vnútroštátnom práve.
„Osoby, ktoré nespĺňajú zákonom stanované podmienky reštitučných predpisov, sa podľa ESĽP nachádzajú v právnom postavení žiadateľov bez subjektívneho verejného práva na vydanie majetku a bez legitímnej nádeje na jeho získanie,“ podotklo ministerstvo.
Ako dodalo, právne posudzovanie dôsledkov Benešových dekrétov musí vychádzať z princípu právnej istoty, rešpektovania platnej legislatívy a ustálenej judikatúry vnútroštátnych aj medzinárodných súdnych orgánov.
Budúci maďarský premiér Péter Magyar podľa svojich slov v utorkovom telefonáte s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD) zdôraznil, že Maďarsko sa môže zapojiť do diskusií o politických otázkach len vtedy, keď dostane záruky, že Slovensko zruší legislatívu, ktorá hrozí Maďarom na Slovensku väzením.
Musí byť tiež jasne stanovené, že v budúcnosti nedôjde ku konfiškácii pôdy maďarských krajanov na Slovensku na základe Benešových dekrétov a princípu kolektívnej viny.
O telefonáte informoval aj slovenský premiér. Z rozhovoru podľa neho jednoznačne vyplynulo, že prioritou Magyara v slovensko-maďarských vzťahoch sú a budú Benešove dekréty, kde majú principiálne odlišné stanoviská.
