S početnými reformami v školstve, novým kurikulom aj príchodom umelej inteligencie sa mení aj príprava učiteľov. Školy dnes od absolventov pedagogiky očakávajú širšie kompetencie aj lepšiu pripravenosť na prax.
O tom, čo sa od budúcich zamestnancov školstva vyžaduje a iných špecifikách ich prípravy, hovorí v rozhovore pre HN odborníčka na vzdelávanie učiteľov Jarmila Kmeťová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ako by ste zhodnotili súčasný systém prípravy učiteľov a v čom podľa vás spočívajú jeho hlavné slabiny či oblasti, ktoré si vyžadujú najväčšie zlepšenie?
Vzdelávacie výsledky žiakov ovplyvňuje viacero faktorov, najmä rodinné a socioekonomické prostredie, no jedným z najdôležitejších je kvalita učiteľa. Preto považujem ich prípravu za kľúčovú.
Nejde len o obsah študijných programov na vysokých školách, ktoré ich na výučbu pripravujú, či počet hodín praxe. Ide aj o systémové nastavenie, ktoré musí reagovať na meniace sa potreby škôl a požiadavky na profil učiteľa.
Čo sa teda dnes očakáva od pedagógov viac než v minulosti?
Viac sa vyžaduje, aby boli naozaj komplexne pripravení. Aby boli odborne kompetentní, pedagogicky zruční a eticky pevní – to je teraz veľká požiadavka. Je nutné, aby boli pripravení celoživotne sa vzdelávať.
V článku sa ešte dočítate:
- ako kurikulárna reforma mení prípravu budúcich učiteľov na univerzitách
- prečo školy dnes očakávajú od učiteľov širšie kompetencie než v minulosti
- akú úlohu môže zohrávať umelá inteligencia v príprave pedagógov
- ktoré predmety patria medzi najviac nedostatkové a ako sa to snaží systém riešiť
- ako funguje rozširujúce štúdium a pozícia „učiteľ – kandidát“ v praxi
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
