Ochranu oznamovateľom poskytuje pri podozreniach z trestných činov jedine a výlučne prokuratúra. Upozornil na to Úrad na ochranu oznamovateľov v reakcii na vyjadrenia politikov, ktorí zdôvodňujú nutnosť aktuálne navrhovaných zmien v systéme ochrany oznamovateľov na Slovensku zneužívaním ochrany v minulosti. Úrad zdôrazňuje, že zákon mu neumožňuje spochybňovať ochrany udelené inou inštitúciou. Informovala Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie Úradu.
„Jediný prípad, ktorý v súvislosti so zneužívaním ochrán doteraz verejní činitelia spomenuli, sa týka chránených policajtov. Okrem toho, že týmto príslušníkom Policajného zboru úrad neudeľoval ochranu, keďže to nie je v jeho kompetencii, v súvislosti s týmito prípadmi Úrad na ochranu oznamovateľov konal iba pri ukladaní sankcie ministerstvu vnútra, keďže obišlo zákon a nevyžiadalo si súhlas úradu s postavením chránených oznamovateľov mimo služby,“ vysvetlil Úrad.
Ako podotkol, ako skutočný dôvod zmien sa teda javia pokuty udelené od Úradu ministerstvu a snaha nahradiť súčasné vedenie úradu a dostať ho pod svoju kontrolu.
Úrad sa ohradil aj voči tvrdeniu o nepotrebnosti ďalšieho úradu, „pretože máme políciu a prokuratúru“. „Ide o zjavné nepochopenie agendy ochrany oznamovateľov - polícia ani prokuratúra nemajú kompetencie ani časový priestor na poradenstvo a sprevádzanie oznamovateľov celým procesom podávania oznámení. Nedisponujú ani právomocami, ktoré majú oznamovateľom zabezpečiť ochranu v prípade konfliktu so zamestnávateľom,“ vysvetlil Úrad.
Poukázal tiež na množstvo ďalších úloh, ktoré mu zákon ukladá a nie sú zverené žiadnej inej inštitúcii.
Úrad tiež upozornil, že zákon mu prikazuje spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktorú mu niektorí politici vyčítajú. Zákon mu tiež ukladá zvyšovať povedomie verejnosti o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateľom.
„Rovnako, ako mu ukladá spolupracovať pri tvorbe právnych predpisov. Úrad vyjadruje poľutovanie, že pri tvorbe návrhu nového zákona mu nebolo umožnené si túto zákonnú povinnosť splniť. Upozornil by tak nielen na problematickosť návrhu z hľadiska domácich pravidiel, ale aj z hľadiska práva EÚ, ktorým sme ako členský štát viazaný a za ktorého porušenie môžu Slovensku hroziť vysoké finančné sankcie,“ doplnil v stanovisku.
O vládnom návrhu na zriadenie nového úradu namiesto súčasného Úradu aktuálne diskutujú poslanci parlamentu v prvom čítaní. Rokujú o ňom v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Legislatíva hovorí o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má od rezortu spravodlivosti prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť doterajší Úrad.
Zaviesť sa má aj mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii Sobotné dialógy hovoril, že úrad bol politický zneužívaný a novým úradom sa má posilniť ochrana oznamovateľov. Viacerí koaliční predstavitelia ubezpečujú, že agenda úradu zostane aj po zmenách zachovaná.
Opoziční poslanci návrh kritizujú. Tvrdia, že v jeho dôsledku dôjde k zníženiu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti aj obetí trestných činov. Poukazujú na možný rozpor s európskym právom a nesúlad s Ústavou.