Vládna koalícia nemá istotu, že prezident Peter Pellegrini podpíše zákon, ktorým zanikne Úrad na ochranu oznamovateľov a založí Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Po schválení zákona k nemu zodpovedne pristúpi a rozhodne sa. Hlava štátu bude zároveň pozorne sledovať proces schvaľovania legislatívy.
Vyplýva to z Pellegriniho vyhlásení na tlačovej konferencii počas pracovnej cesty v Portugalsku.
„Dodnes som z tej debaty nepochopil tú urgentnosť toho celého. Pretože ten úrad je taký maličký, že ak by sme hovorili, že to je v rámci konsolidácie, tak to je úplne nič v rámci rozpočtu. Myslím si, že problémov na Slovensku máme podstatne viac, ako momentálne riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov,“ uviedol Pellegrini s tým, že ak vláda videla potrebu meniť ÚOO, nerozumie, prečo s tým neprišla počas predchádzajúcich dvoch rokov vládnutia a prečo bolo potrebné zvolať mimoriadne rokovanie vlády v sobotu a v skrátenom režime zmeny presadzovať.
Pellegrini zároveň uviedol, že vláda musí hľadieť na záujmy Slovenska v oblasti eurofondov.
Vláda uplynulú sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Nahradiť má doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti.
Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, rovnako má zmena zvýšiť efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je v súčasnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Koaliční politici obhajovali zmeny aj tým, že úrad je podľa nich spolitizovaný. Opozícia návrh aj skrátený režim jeho prijatia kritizuje. Považuje to za zásah do fungovania úradu.
Obavy majú aj neziskové organizácie. Upozorňujú na nesúlad s právom Európskej únie a na možné sankcie či riziko vrátenia európskych dotácií. Svoje obavy vyjadrili aj niektoré zamestnávateľské zväzy a iné organizácie. Výhrady k legislatíve má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.