Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer-SD) hovorí o potrebe úpravy pravidiel pri ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Myslí si, že treba okrem iného zaviesť mechanizmus, aby sa mohlo preskúmavať, či je po čase dôvod na ochranu.

Upozornil na to, že v čase sa vyvíja vyšetrovanie toho, čo človek, ktorý dostal ochranu, oznámil. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v pléne parlamentu počas diskusie k návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov na iný úrad.

Zrovnoprávnenie zamestnávateľov

„V prípade, že prokurátor nedá zamestnancovi ochranu, tak ten má možnosť opravného prostriedku. Môže požiadať, aby bolo nedanie ochrany preskúmané nadriadeným prokurátorom alebo prokuratúrou. Je tu teda opravný prostriedok. Ak pochybil prvostupňový prokurátor pri rozhodovaní o vzatí do ochrany, môže to napraviť nadriadený orgán. (...) V zákone však nemáme, aby nadriadený prokurátor mohol preskúmavať na podnet a na opravný prostriedok, ktorý má zamestnávateľ, celé rozhodnutie. O to sa tu usilujeme, aby sme zrovnoprávnili v tomto istým spôsobom postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ skonštatoval.

Ferenčák pre HN: Ak prejavíte iný názor, vyhodia vás. Šutaj Eštok je pri zrušení úradu v konflikte záujmov

V tejto súvislosti Gašpar namietal trvanie ochrany v prípade vyšetrovateľov známych ako čurillovci. Hovoril o tom, že novela z roku 2023, keď bola vo vláde súčasná opozícia, bola účelová.

Kritizoval tiež, že súčasná šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov na iný úrad​ Zuzana Dlugošová neupozorňovala na to, že súčasná legislatíva je zlá. Myslí si, že treba vymeniť aj vedenie úradu. Kritizoval aj diskusiu v parlamente k danému návrhu. Hovoril, že opozícia sa často väčšinu času nevenuje tomu, či treba úradu upraviť kompetencie, ale politickým traktátom.

Transformácia Úradu

V parlamente sa aktuálne v prvom čítaní rokuje o vládnom návrhu na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov na iný úrad na iný úrad. Preberá sa v tzv. skrátenom legislatívnom konaní.

Návrh hovorí o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má od rezortu spravodlivosti prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť doterajší ÚOO.

Zaviesť sa má aj mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Opozícia návrh kritizuje. Predpokladá, že v jeho dôsledku dôjde k zníženiu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti aj obetí trestných činov. Poukazuje na možný rozpor s európskym právom a nesúlad s Ústavou.