Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) odmieta politické zásahy do jeho nezávislosti. Vláda sa podľa neho pokúša prostredníctvom účelovej zmeny odstrániť vedenie úradu, hoci na to nemá žiaden zákonný ani vecný dôvod. Uviedla to v stanovisku Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie úradu v reakcii na v sobotu vládou schválený materiál.
„Vláda takýmto zásahom priamo ohrozuje nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému, ktorý má chrániť ľudí upozorňujúcich na protiprávne konanie odhalené v práci. Tento krok zároveň podkopáva dôveru verejnosti, že štát dokáže zabezpečiť spravodlivé a bezpečné prostredie pre oznamovateľov,“ vyhlásila Znášiková.
ÚOO tvrdí, že snahy o zosadenie predsedníčky Zuzany Dlugošovej prichádzajú po tom, ako úrad udelil tri pokuty a rozhoduje o štvrtej sankcii voči Ministerstvu vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a opakovane upozorňoval na negatívne dosahy pripravovaných zmien zákona.
Tiež krátko po tom, ako bratislavský Správny súd aj Súdny dvor EÚ potvrdili správnosť postupov úradu v prípadoch chránených policajtov. Úrad zároveň pripomenul, že návrh zmien na vládu predložil minister vnútra, ktorý má byť podľa neho v zjavnom konflikte záujmov.
„Vnímam to ako snahu politikov zmenami oslabiť úrad a jeho nezávislosť v rozhodovaní. Ak má byť vedenie úradu vymenené nie preto, že pochybilo, ale preto, že si plní svoje zákonné povinnosti, je to jasný signál, že politici sa snažia zasahovať do ochrany oznamovateľov vždy, keď sa ich rozhodnutia dotknú,“ vyhlásila Dlugošová.
Úrad zároveň kritizuje skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa neho nie sú splnené zákonné podmienky. „Postup vlády ide priamo proti princípom právneho štátu,“ zdôraznila Dlugošová. Okrem ohrozenia nezávislosti úradu podľa nej vzniká aj reálne riziko pre bezpečnosť dát oznamovateľov.
Odôvodnila to účelovou zmenou osôb vo vedení. Inštitúcia tiež ozrejmila, že zefektívnenie existujúcich modelov inštitucionálnej ochrany by bolo možné novelou zákona o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej sa mohli rozšíriť súčasné kompetencie úradu aj na oblasť ochrany obetí trestných činov.
Na neskoršom popoludňajšom tlačovom brífingu Dlugošová uviedla, že návrh na skrátené legislatívne konanie je pre úrad šokom. Na jeho uplatnenie nevidí žiaden dôvod ani z hľadiska ohrozenia bezpečnosti štátu, ani z hľadiska mimoriadnej udalosti ohrozujúcej ekonomiku.
„Preto to naozaj vnímame ako účelové zrýchlenie na to, aby sa vymenilo vedenie úradu,“ vyhlásila Agendu odškodňovania obetí má od Ministerstva spravodlivosti prevziať a doterajší ÚOO nahradiť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Návrh zákona z dielne ministerstva schválila vláda na sobotnom rokovaní, odsúhlasila aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Návrh rezort odôvodnil tým, že potrebuje reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany.
Návrh má riešiť aj zníženú efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v súčasnosti rozdelenú medzi viaceré štátne orgány.