Slovenské školstvo prechádza sériou zmien, ktoré sa dotýkajú viacerých oblastí. Druckerovmu rezortu prešla zmena, aby už bakalári mohli učiť ako takzvaní kandidáti. Základné školy prechádzajú na kurikulárnu reformu a maturantov o pár rokov čaká povinná skúška z matematiky. Rezort novinky predstavuje ako kroky, ktorými chce reagovať na súčasné problémy v školstve.

Viacerí odborníci vrátane Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz upozorňujú, že zmeny prichádzajú rýchlo, bez dostatočnej analýzy a bez jasnej dlhodobej koncepcie.

Od januára budúceho roka budú môcť do škôl nastúpiť učitelia – kandidáti, teda študenti pedagogiky, ktorí dokončili bakalársky stupeň štúdia. K zmene ste sa stavali kriticky. Môžete spresniť, v čom vidíte najväčšie riziká?

Vnímam dva aspekty. Prvý aspekt je, že sa má zmena zaviesť preto, aby sme vyriešili nedostatok učiteľov, a ja si myslím, že je nesprávne, ak neriešime skutočné príčiny toho nedostatku, ale hľadáme takéto plátania.

Namiesto toho, aby ministerstvo zabezpečilo dôstojné platy, hľadá alternatívne spôsoby, ako situáciu zaplátať. Mzdy pritom nie sú jediný problém – ide o mimoriadne náročné povolanie z hľadiska psychickej aj pracovnej záťaže. A práve to sú tie skutočné príčiny nedostatku učiteľov.

Druhým aspektom je, že v školách by mali učiť ľudia, ktorí sú plne kvalifikovaní. Preto nepovažujem za správne, aby sa normalizovalo, že plnohodnotným pedagógom môže byť aj ten, kto nemá úplné vzdelanie, ktoré si táto profesia vyžaduje. Ak sa vyžaduje druhý stupeň vysokoškolského štúdia, znamená to, že práve to predstavuje potrebný objem odbornosti a prípravy.

Ako si potom má spoločnosť vážiť učiteľov, keď im zároveň vysielame odkaz, že na kvalifikovaný výkon ich povolania stačí aj nižšie vzdelanie?

Riaditelia však hovoria, že mladých pedagógov, ktorí prinesú moderné prístupy, naozaj potrebujú. Pedagogické fakulty zasa tvrdia, že je lepšie, ak si študent privyrába praxou v škole než brigádou mimo odboru. Vidíte aspoň v tomto nejaký prínos?