Bratislavská Petržalka získa do svojho vlastníctva pozemky v areáli Veľkého Draždiaka. Ide o pozemky v okolí jazera i pod vodnou hladinou.

Od ich súčasného správcu, štátneho podniku Lesy SR, ich má odkúpiť za viac ako tri milióny eur. Sumu uhradí mestská časť v splátkach. Vyplýva to z návrhu, ktorý schválili v utorok miestni poslanci.

„Myslím si, že je to jeden obrovský historický krok, ktorý sa Petržalke podaril. Je to srdce Petržalky, ktoré bolo aj nebolo naše, keďže mestská časť tam nevlastnila takmer nič. Je tam len nejaká časť, ktorej vlastníkom je hlavné mesto a mestská časť ju má v správe,“ uviedla zastupujúca starostka Petržalky Iveta Jančoková.

Dôvodov, prečo začal ešte bývalý starosta Petržalky Ján Hrčka v roku 2024 rokovania so štátnymi lesmi o možnosti odkúpenia pozemkov, bolo podľa vicestarostky viacero. Jedným z nich bolo aj to, že mestská časť začala v niektorých častiach areálu s komplexnejšou revitalizáciou brehov, čo vnímali návštevníci pozitívne, a tak by v tom chcela samospráva pokračovať.

Ďalším dôvodom boli obavy obyvateľov, že by sa Veľký Draždiak mohol dostať do rúk súkromníka, pričom existovalo riziko, že pri prípadnej zmene územného plánu by sa v niektorých častiach areálu mohlo stavať.

Za dôležité považuje vicestarostka aj to, že sa mestská časť stane účastníkom konania v prípade, ak by na pozemkoch, ktorých nie je vlastníkom, prišlo k nejakým investičným zámerom.

„Deklaroval to bývalý starosta a deklarujem to aj ja, že za tohto vedenia sa Veľký Draždiak spoplatňovať určite nebude. Vnímame to ako verejný priestor, ktorý má byť voľne k dispozícii a bezplatný,“ podotkla Jančoková.

Za dôležité takisto považuje, že odkúpenie sa týka aj pozemkov pod vodnou hladinou. Bolo by totiž riziko, že iný vlastník s právnym vzťahom k pozemkom pod vodnou plochou by mohol prístup do jazera podmieňovať napríklad vstupným pre verejnosť, respektíve by voči mestskej časti začal vznášať peňažné alebo nepeňažné nároky za „neobmedzovanie“ prístupu verejnosti do jazera.

Kúpu pozemkov zaplatí mestská časť v splátkach. Prvú z nich by mala uhradiť investičným úverom. Pôvodne miestny úrad navrhoval, že by bola splátka uhradená rezervným fondom, ktorý by bol krytý kontokorentným úverom.

Takéto riešenie považoval úrad za výhodné aj preto, lebo v prípade nečerpania úveru by nemuseli platiť poplatky. Niektorí z poslancov to však vyhodnotili ako rizikové, nepozdávalo sa im „vybielenie rezervného fondu na nulu“.

Ďalšie splátky majú byť súčasťou rozpočtu v ďalších rozpočtových obdobiach.