Ústavný súd posúdi ústavnosť časti zákona o meste Košice, ktorá umožňuje zrušenie či zlúčenie mestskej časti bez konania miestneho referenda.
Návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku v tejto veci Ústavný súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.
Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 mestských častí Košíc. „Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári hovorkyňa Generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.
Doplnila, že všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.
Novela zákona o meste Košice, ktorá vylúčila priamu účasť jeho obyvateľov na zlučovaní mestských častí, schválil parlament v marci 2023.
„Väčšina košických starostov, zvlášť menších mestských častí, považuje túto skutočnosť za diskriminačnú, nedemokratickú a odporujúcu ústave čo do rovnosti, všeobecnosti a jednotnosti politických práv, aké sú priznané všetkým ostatným občanom na Slovensku vrátane obyvateľom Bratislavy,“ uviedol pri podaní podnetu na GP starosta mestskej časti Košice-Ťahanovce a bývalý predseda košickej Rady starostov Ján Nigut.
O redukcii mestských častí v Košiciach, ktorých je 22, sa vedie diskusia už roky. Podľa novely zákona môžu o štruktúre mestských častí rozhodovať mestskí poslanci.
Mestské zastupiteľstvo môže tzv. veto Rady starostov prelomiť trojpätinovou väčšinou. ÚS túto časť zákona pozastavil, dokiaľ nerozhodne o jej súlade s ústavou.