Poslanci Národnej rady v utorok schválili zmeny v aktívnych zálohách, ktoré po novom nahradia Národné obranné sily. Súčasťou návrhu je aj vznik Žandárskeho zboru, ktorý by mohol pomáhať polícii pri udržiavaní verejného poriadku. Návrh zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti pripravilo Ministerstvo obrany.
„Návrh zákona upravuje nový proces zaraďovania registrovaných občanov, aktívne slúžiacich príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, záchranných zložiek, verejných funkcionárov a vojakov ostatných záloh do jednotlivých zložiek Národných obranných síl. S ohľadom na úlohy, ktoré majú plniť, sa osobitne upravujú podmienky pre zaradenie do operačných záloh, pohotovostných záloh a branných záloh, pričom základným princípom ovládajúcim celý proces zaraďovania je dobrovoľnosť,“ uvádza rezort v materiáli.
Výcvik a plnenie úloh vojakmi v operačných zálohách či v pohotovostných zálohách bude podľa materiálu trvať 20 dní. Ďalších desať dní bude vojak v pohotovosti. Za absolvovanie celého obdobia dostane príslušník príspevok 3000 eur. Vojak v branných zálohách sa na získanie polovičného príspevku musí zúčastniť na výcviku a plnení úloh aspoň 14 dní.
Legislatívny návrh upravuje aj vznik takzvaného Žandárskeho zboru, ktorý by mal pri udržiavaní verejného poriadku asistovať polícii. Jeho súčasťou by mohli byť vojaci alebo súčasní či bývalí policajti. Žandári by mohli dostať podobné právomoci, ako má Policajný zbor, nová legislatíva upravuje ich rovnošaty, spôsoby využívania donucovacích prostriedkov či možnosť zadržania osoby. Podriadení však budú Policajnému zboru. Žandári dostanú za 20 dní služby, po maximálne 12 hodinách, príspevok 3000 eur.
Do finálneho znenia nového zákona sa vďaka pozmeňujúcemu návrhu poslanca Národnej rady Richarda Glücka dostala aj úprava ich uniforiem. Ministerstvo obrany by zároveň mohlo poskytovať dotácie obciam, ktorých sa dotkla činnosť Ozbrojených síl. Dotovať by mohlo aj aktivity súvisiace s náborom do armády.
Pozmeňujúci návrh ďalej zmierňuje pravidlá pre podnikanie profesionálnych vojakov. „Všeobecný zákaz podnikania a zákaz vykonávania inej zárobkovej činnosti zhodnej alebo obdobnej s činnosťou uvedenou v opise činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený, sa bude vzťahovať iba na zákonom ustanovený okruh profesionálnych vojakov,“ píše sa v pozmeňujúcom návrhu. Ostatní profesionálni vojaci by mohli podnikať v činnosti odlišnej od činností vyplývajúcich z ich funkcie. „Vykonávanie inej zhodnej alebo obdobnej zárobkovej činnosti, ktorá nie je podnikaním, v prípade ostatných profesionálnych vojakov bude podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom služobného úradu,“ navrhuje Glück.
Ak zákon podpíše prezident Peter Pellegrini, účinnosť nadobudne 1. júla.
Opozičný poslanec Národnej rady za PS Tomáš Valášek schválenie zákona kritizoval. Podotkol, že do Národných obranných síl sa môžu dostať aj ľudia, ktorí nespĺňajú kritérium spoľahlivosti, čo môže viesť k financovaniu výcviku extrémistických skupín. Pripomenul, že podal pozmeňujúci návrh, ktorý chcel z návrhu zákona vyčiarknuť vznik žandárov.
Minister obrany Robert Kaliňák po hlasovaní v parlamente na tlačovej konferencii uviedol, že obavy zo zneužitia žandárov z pozície ministra vnútra sú neopodstatnené, pretože šéf rezortu k nim nemá prístup. Žandári majú fungovať pod Policajným zborom. Skonštatoval, že rozprava v parlamente bola vecná a kultúrna.