Prečo ste sa rozhodli zapojiť do kurikulárnej reformy?

Pretože sme videli príležitosť pomoci od štátu, Regionálneho vzdelávacieho centra a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.

Taktiež preto, lebo sme mnohé aktivity, ktoré kurikulárna reforma priniesla, už realizovali aj predtým. Na prvom stupni je to bežné. Do toho sme otvorili anglické triedy, takže sme to vnímali ako príležitosť spojiť jedno s druhým.

Aké aktivity ste vykonávali už pred tým, ako ste sa zapojili do nového systému vzdelávania?

Mali sme napríklad tematické dni. Využívali sme projektové či skupinové vyučovanie. Taktiež učenie v prírode, vybudovali sme vonkajšie triedy.

Následne sme zaviedli tandemové vyučovanie, využívame asistenta vo vyučovacom procese nielen ako pomoc, no aj v rámci tohto. Dohodli sme sa s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre na tom, že zapojíme do týchto aktivít aj študentov v rámci praxe.  

U vás táto novinka funguje od septembra. V čom vidíte jej pozitíva?

Asi vo voľnejšej ruke. Učiteľ ich nemá zviazané nejakými normami. Môže sa viac realizovať. No zároveň je to aj omnoho náročnejšie na prípravu. Preto by sa dalo povedať, že na jednej strane je to pozitívum, na strane druhej, keďže nie sme chránení nejakými učebnicami a plánmi a je vyššia náročnosť na prípravu, aj negatívum.

Aké máte u žiakov reakcie na nový spôsob vzdelávania?

Prváci to neberú ako reformu, lebo ešte nikdy nezažili, ako by vyzeral iný vyučovací proces, že by celý čas mali napríklad sedieť v laviciach. Oni nevidia rozdiely. Pre ne je podstatné, či sa cítia dobre. A ak áno, tak je to alfa a omega všetkého. 

Vidieť na deťoch nejaký rozdiel pri učení oproti predchádzajúcim prvým ročníkom?