Opozičné hnutie PS sa pre tzv. lex atentát obracia na Ústavný súd. Upozorňuje na to, že legislatíva obmedzuje právo zhromažďovať sa a zasahuje do slobody prejavu.

Kritizuje tiež, že sa o nej rokovalo v skrátenom konaní. Informovali o tom poslankyne Národnej rady Lucia Plaváková a Zuzana Števulová (obe PS) na utorkovej tlačovej konferencii.

"Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer-SD). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti. Zároveň namietame aj nesúlad jednotlivých prijatých zmien s Ústavou SR - všeobecné obmedzenie zhromažďovacieho práva na určitých miestach či celkovú rezignáciu štátu na jeho pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred protidemonštráciou," skonštatovala Plaváková.

Števulová hovorila o lex atentáte ako o nebezpečnom nástroji. "Jeho široké oprávnenia umožňujú tejto vládnej koalícii v tom najhoršom prípade znemožniť konanie protestného zhromaždenia, a preto máme všetky dôvody domnievať sa, že v skutočnosti lex atentát mohol len pripraviť pôdu pre možné obmedzenia akýchkoľvek kritických protestov v praxi," podotkla.

Spolu s Plavákovou kritizovali aj novelu infozákona, ktorú do parlamentu vrátil prezident Peter Pellegrini a poslanci o nej majú na aktuálnej schôdzi rokovať. Taktiež poukázali na jej možný nesúlad s Ústavou SR.

Lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, schválili poslanci Národnej rady v júni tohto roka.

Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Právnou úpravou sa zaviedli nové dôvody na zákaz zhromaždenia.

Najvyšším ústavným činiteľov zase legislatíva priznala na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť.