Júnové ráno, pracovný deň, deväť hodín: ku vchodu do Nemocnice Bory kráča len zopár jednotlivcov. Cifra na svetelnej tabuli oznamuje, že na parkovisku je ešte 50 voľných miest, a na autobusovej zastávke pri ňom niet ani nohy. Niet sa čo diviť, autobusová linka sem ešte nevedie.

Zato chodba pôrodníckeho oddelenia je plná bielych plášťov a je tu rušno. Okolo pojazdných pultíkov, ktorým dominuje počítač, postávajú hlúčiky zdravotných sestier. Niežeby boli miestnosti preplnené budúcimi mamičkami, ale mnoho ľudí sa musí ešte zaúčať.

V žltých kreslách posedávajú len dvaja „civilisti“ – otec s dcérou. Zaregistruje ich zdravotná sestra a upozorní ich, že čakáreň sa nachádza inde. Muž sa ohradí, je sprevádzajúcou osobou pri pôrode manželky. Sestrička kývne na znak súhlasu, no zároveň ho informuje, že za ďalšiu osobu si bude musieť už priplatiť.

V čase návštevy redaktorov HN pôrodnica mala na svojom konte 11 pôrodov, personál hral proti rodičkám silnú presilovku a bilancia detí zase výrazne vychádzala v prospech dievčat.

Tretie dieťa

Jedným z nich je Júlia. Narodila sa v nedeľu. Unavená, no nadmieru spokojná mamička Soňa k dátumu poznamená: „Nedeľniatko, takí ľudia majú v živote šťastie.“ Matka mala zaevidovaný termín až na 20. júna, no dcérka sa n...