Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považuje za prínos 45,8 percenta respondentov, z toho 18,7 percenta ho považuje za prínos s určitosťou. Takmer rovnaký podiel, 44,6 percenta respondentov rozdelenie za prínos nepovažuje, z toho 19,8 percenta si to myslí s určitosťou. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR).
Agentúra prieskum realizovala v čase od 6. do 12. decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, ktorí odpovedali na otázku: "O pár dní si pripomenieme 30. výročie rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Je či nie je toto rozdelenie podľa vás pre občanov Slovenska prínosom?"
Rozdelenie ČSFR považuje za prínos spolu 45,8 percenta opýtaných (18,7 percenta uvádza, že to je určite prínos a 27,1 percenta, že je to asi prínos). Naopak, spolu 44,6 percenta opýtaných si myslí, že rozdelenie ČSFR nebolo prínosom (podľa 24,8 percenta asi nie je prínosom, podľa 19,8 percenta určite nie je prínosom).
Situáciu nevedelo posúdiť 8,8 percenta opýtaných a 0,8 percenta odmietlo na otázku odpovedať.
Za prínos rozdelenie ČSFR považujú nadpriemerne často najmladší, teda 18- až 33-roční respondenti, vzdelanejší, teda respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Žilinského kraja. Nadpriemerne často označujú rozdelenie za prínos voliči SNS, PS, OĽANO, SaS, mierne nadpriemerne aj voliči Hlasu-SD, Sme rodina a KDH.
Rozdelenie ČSFR negatívne hodnotia nadpriemerne často 50– až 65-roční respondenti a respondenti s najnižším vzdelaním. Okrem toho obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Nadpriemerne často hodnotia rozdelenie negatívne aj občania maďarskej národnosti a voliči strán Aliancia-Szövetség, Maďarské fórum, Republika, mierne častejšie aj voliči Smeru-SD.
Zaujíma vás zákulisie procesu delenia spoločného štátu? Viac sa dočítate v knihe Karola Wolfa Po druhý raz a naposledy alebo Mierové rozdelenie Československa
O knihe
31. decembra 1992 zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika. Čo všetko tomuto aktu predchádzalo? O čom sa v skutočne tri hodiny hádali Vladimír Mečiar a Václav Klaus v záhrade vily Tugendhat? Ako si na udalosti spred tridsiatich rokov spomína bývalá Mečiarova pravá ruka Anna Nagyová? Novinár Karol Wolf spomína na politiku a politikov búrlivých deväťdesiatych rokov a na jej presah do dnešných dní. Kniha prvýkrát vyšla v roku 1998.
O autorovi
KAROL WOLF (*1969)
Vyštudoval gymnázium v Nitre a v roku 1995 ukončil štúdiá filozofie a sociológie na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1990 – 1991 prispieval do denníka Verejnosť, kde bol hlavným editorom stránky určenej pre členov Občianskej demokratickej mládeže. V roku 1991 začal pracovať ako slovenský spravodajca denníka Telegraf, ešte v tom istom roku prešiel do denníka MF DNES, pre ktorý pracoval až do roku 2000. Venoval sa najmä slovenskej politickej scéne, maďarsko-slovenským a česko-slovenským vzťahom. Získal viacero novinárskych ocenení a spolupracoval aj s týždenníkmi Domino Fórum, Reflex a denníkom SME. V roku 2000 založil PR agentúru Dynamic Relations 2000, ktorá získala mnohé ocenenia na slovenskej aj svetovej PR scéne. V posledných rokoch občasne prispieva do rubriky Osobnosti pre HN v Hospodárskych novinách.