Slovenská národná rada schválila Ústavu 1. septembra 1992. Vo verejnom hlasovaní ju podporili poslanci HZDS, SNS a SDĽ. Kresťanskí demokrati vtedy odmietli podporiť predložený text. Ako z dnešného pohľadu vnímate znenie Ústavy schválené v tých časoch?

Bola to zvláštna a do značnej miery revolučná doba. Schvaľovanie Ústavy samostatnej Slovenskej republiky počas existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa pochopiteľne stretávalo nielen s pochopením, ale aj s určitým odporom, a to ani nehovorím o obsahových výhradách, ktoré k návrhu tohto dokumentu odznievali počas rozpravy vo vtedajšej Slovenskej národnej rade. Pomerne skoro preto ďalší vývoj ukázal, že text Ústavy bude potrebovať zásadnejšiu revíziu.

Podľa Pavla Hrušovského spôsob tvorby a schvaľovania Ústavy odrážal vtedajšiu politickú realitu, keď nebol možný konsenzus medzi koalíciou a opozíciou. Súhlasíte?

Nebol som v tom čase poslancom Slovenskej národnej rady, a tak som celú diskusiu sledoval iba takpovediac „z diaľky“. Pravdou však je, že v tom čase stáli v tomto ústavodarnom a zákonodarnom zbore proti sebe dva nezmieriteľné politické tábory reprezentované na jednej strane HZDS a SNS a na druhej strane najmä KDH.

Podľa Jána Cupera Ústava bola potrebná, aby mohol vzniknúť samostatný štát. Dá sa týmto ospravedlniť proces tvorby základného zákona?

Medzi nevyhnutné znaky každého suverénneho štátu patrí okrem inéh...