Doobeda päť eur za liter, podvečer, ak zostane, o euro menej. Tak je v obci Telgárt na Horehroní stanovená cena litra čučoriedok z ponuky miestnych občanov. Taxa je určená podľa čerstvosti. „Tieto sme zbierali pred pár hodinami, ešte za rosy, Tento rok ich je pomenej, museli sme pridať na cene,“ vysvetľuje úplne vážne dvojica Rómov, prečo sú drobné plody, ktoré ponúkajú hneď pri vjazde do obce oveľa lepšie ako tie vo vedre ich konkurentov stojacich o pár metrov ďalej. Pri nich vraj nie je záruka, že sú z dnešného dňa, šepkajú sprisahanecky. Ubezpečujú zároveň, že trhali len tam, kde môžu. Rozhodne nie v zakázanom území.  

Hlavný cestný ťah prechádzajúci cez obec lemuje množstvo predajcov. Ženy, muži, mladší, starší, ale i deti. Vlastnoručne nazbierané bobule natŕčajú pred idúce vozidlá nielen vo vedrách, ale aj vo vandlíkoch, v kanviciach či pohároch. Neradi sa handrkujú o množstve. Ak už niekto prikývne na kúpu, najlepšie je zobrať tovar vcelku. Veď načo zbytočne rátať, ak je raz známa mierka zbernej nádoby. Na otázku, či sa neboja medveďov, keď im tak potravu vyzbierajú, rezolútne krútia hlavou. Aj chlpáčom dosť zosta...