Na rozhovore sme sa dohodli ráno, keďže poobede vyučujete. Aké hodiny vás čakajú?

Ako každé jedno popoludnie pracujem vo svojej súkromnej jazykovej škole Babylon Education v Žiline. Založili sme ju s kolegyňou v roku 2016. Čaká ma kurz s tínedžermi. O tretej máme dve hodiny. Je to zvláštny termín. Všetci reagujú prekvapene, že mám ešte kurz. Čudujú sa, že pätnásťroční ľudia idú v piatok poobede na nemčinu. Oni povedia, že to nie je nemčina, ale príjemné stretnutie na záver týždňa.

Znamená to, že to neberú ako ďalšiu školu?

Nie, je to pre nich ďalšia škola, hoci majú vysoké nároky. Neprídu sa ulievať alebo sa len porozprávať. Sú veľmi zvedaví. Otázky kladú precízne a cielene. Keď hodinu plánujem, musím myslieť na to, že je piatok popoludní. Musím im dať priestor na uvoľnenie a vyrozprávanie sa po celom týždni. Na druhej strane, musíme aj zapracovať a splniť to, čo máme v pláne.

Po dvadsiatich rokoch ste spolu s kolegyňou odišli zo štátnej jazykovej školy a založili si vlastnú. Aké kurzy ponúkate?

Ako dve nemčinárky sme sa rozhodli zamerať sa na nemčinu. Chceli sme sa sústrediť na malé deti a začať podporovať prvostupňovú výučbu. Keď sa deti učia nemčinu ako 12-ročné na druhom stupni, spravidla majú len jednu alebo dve hodiny týždenne. To je veľmi málo na to, aby sa jazyk naučili a aby si k nemu vytvorili vzťah. Základy sú veľmi ťažké. Učiteľ má tendenciu prechádzať ich rýchlo, zamerať sa na gramatiku alebo slovíčka, otestovať ich a ísť ďalej. Keď deti skončia základnú školu, majú veľmi negatívnu skúsenosť s nemčinou a zlý vzťah k nej. Položili sme si otázku, ako tomu predchádzať. Absolvovali sme vzdelávania v Nemecku.