Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal požiada ministerstvo dopravy a Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) o čo najskoršie posilnenie vlakových spojov z okolitých miest do bratislavských železničných staníc.
"Hoci sa rekonštrukcia diaľnice D1 ešte ani poriadne nezačala a rovnako sa nezačala výstavba obchvatu a R7, už dnes doprava v špičke kolabuje," vysvetlil dôvod svojej žiadosti primátor na sociálnej sieti.
Posilnená železničná doprava dáva podľa jeho slov ľuďom dochádzajúcim do Bratislavy ekonomickú i ekologickú alternatívu a výrazne pomôže aj doprave v meste. "My, samozrejme, okamžite posilníme dotknuté spoje MHD, aby boli prestupy čo najpohodlnejšie a najrýchlejšie," podotkol Nesrovnal.
Primátor zareagoval aj na minulotýždňovú obhliadku 50 kilometrov železničných tratí v Bratislave vedeniami spoločností ZSSK a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR).
"Veríme, že práve koľajová doprava by mohla pomôcť k riešeniu dopravnej situácie, ktorá dnes v Bratislave je a ktorá sa možno trošku zhorší v súvislosti s výstavbou obchvatu D4 a R7," povedal minulý týždeň generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký.
Ako podotkol, radi by odľahčili bratislavské mosty a využili koľaje vedúce na stanicu Petržalka. V spolupráci s ministerstvom dopravy analyzujú možnosť realizovať prepojenie Senca s Petržalkou s možnosťou novej stanice na Bosákovej ulici alebo pri Digital Parku/Auparku v Bratislave. Ďalšou možnosťou je podľa ZSSK zvýšenie intenzity využitia stanice Bratislava-Nové Mesto a posilnenie spojov, ktoré sem smerujú od Trnavy a z Malaciek.
"Aktuálne spolu so železnicami riešime komplexnú štúdiu o železničnom uzle Bratislava, ktorá bude podkladom pre rozvoj železničnej dopravy v celom meste," povedal bratislavský primátor.
Štúdia by mala dať odpoveď aj na to, či v budúcnosti vznikne na bratislavskom Trnavskom mýte vlaková stanica Filiálka. ŽSR a ZSSK si však jej vznik vedia predstaviť.
Zámer odľahčiť cestnú dopravu v Bratislave a okolí prostredníctvom koľajovej dopravy schvaľuje aj predseda Inštitútu verejnej dopravy Marek Modranský.
"Ak si porovnáme dopravný koridor, kde potrebujeme prepraviť 50.000 osôb za hodinu v jednom smere: keby všetci šli autami, potrebujeme až 175 metrov širokú cestu, keby cestovali autobusmi - 35 metrov širokú cestu, a ak vlakom, deväťmetrový koridor. Tento zámer je práve o tom neobjavenom priestore, ktorý je tu k dispozícii a môžeme ho v budúcnosti využiť," podotkol.