Komisii poslancov, ktorí budú rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam o previerkach NBÚ, by mal podľa parlamentných dohôd predsedať nominant SDKÚ. Tá na toto miesto navrhla podpredsedu branno-bezpečnostného výboru NR SR Romana Vavríka. Od začiatku mája vstúpil do platnosti nový zákon o ochrane utajovaných skutočností. Z neho vyplýva, že parlament musí vytvoriť komisiu, ktorá bude na základe sťažností preverovaných osôb skúmať rozhodnutia NBÚ. Proti jej rozhodnutiam sa budú môcť občania odvolávať na Najvyšší súd SR. Vznik osobitného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ si vyžiadali minuloročné podozrenia z netransparentného rozhodovania úradu. Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos HN potvrdil, že predsedom výboru pre NBÚ by mal byť zástupca Smeru a podpredsedom člen ANO. Predseda branno-bezpečnostného výboru Robert Kaliňák (Smer) pripustil, že bude kandidovať aj na člena výboru pre NBÚ. ANO na podpredsedu výboru pre NBÚ navrhne Vlastimila Ondrejku. Miesto podpredsedu odvolacej komisie pre bezpečnostné previerky bude patriť HZDS-ĽS.
Personálne obsadenie jedenásťčlenného výboru i komisie sa dostane na program najbližšej parlamentnej schôdze, ktorá sa začne 11. mája. V kontrolnom výbore bude mať zastúpenie aj Klub nezávislých poslancov, no do komisie by mali byť podľa šéfa mandátového a imunitného výboru parlamentu Ľubomíra Lintnera nominovaní len zástupcovia strán, ktoré sa do parlamentu dostali na základe výsledkov parlamentných volieb. Riaditeľ kancelárie NBÚ Miroslav Brvnišťan konštatoval, že úrad je pripravený spolupracovať s komisiou i s novým kontrolným výborom. Odvolacia komisia by mala zasadať v priestoroch NBÚ a jej činnosť bude úrad aj financovať. Konkrétne náklady na činnosť komisie však bude úrad vedieť vyčísliť až po jej sfunkčnení, uviedol Brvnišťan. Priestory pre jej pôsobenie sú už pripravené. V súčasnosti NBÚ rokuje s Kanceláriou NR SR o praktickom výkone pôsobností komisie i o príprave jej štatútu. Členovia nového parlamentného výboru i komisie budú aj po ukončení svojho pôsobenia viazaní mlčanlivosťou. Pri schvaľovaní zákona o ochrane utajovaných skutočností však zákonodarcovia nesúhlasili s podmienkou, aby vo výbore a v komisii mohli pôsobiť len preverení poslanci.
Kukanovu spoľahlivosť preverujú
Bezpečnostná spoľahlivosť ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana sa ešte stále preveruje. Riaditeľ kancelárie NBÚ Miroslav Brvnišťan zdôraznil, že preverovanie medializovaných informácií o údajnej spolupráci Kukana s ŠtB, počas jeho pôsobenia v diplomatickom zbore ČSSR, pokračuje štandardným spôsobom. SIS v tejto súvislosti požiadala začiatkom apríla o súčinnosť českú tajnú službu. SIS však stále nedostala odpoveď, či sa v českých archívoch nachádzajú údaje, ktoré by podľa riaditeľa kancelárie SIS Vladimíra Šimka potvrdili či vyvrátili Kukanovu spoluprácu s tajnými službami minulého režimu. Ako potvrdil predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš, úrad má informáciu o archívnom čísle dokumentu, ktorý by mal obsahovať údaje o bližšie nešpecifikovanej osobe s menom Kukan. Langoš sa z vlastnej iniciatívy stretol s Kukanom. Rokovali spolu o pomoci pri získavaní kópií archívnych zväzkov, ktoré ŠtB viedla na občanov SR. Podľa Langoša česká strana odmieta SR, napriek platným dohodám o delení archívov bývalých bezpečnostných zložiek, poskytovať slovenskej strane údaje z týchto zdrojov. Kukan prisľúbil, že jeho ministerstvo spolu s ústavom pripravia pre vládu analýzu problému.