Myšlienka zjednotenej Európy je omnoho staršia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jej korene by sme mohli vystopovať dokonca až do obdobia rozpadu Rímskej ríše či Veľkej franskej ríše. V roku 800 nášho letopočtu, keď sa nechal franský kráľ Karol Veľký korunovať v Ríme pápežom, jeho obrovská ríša siahala od Pyrenejí k Dunaju a od Hamburgu k Sicílii. Po jeho smrti sa však rozpadla, no myšlienka zjednotenej Európy pretrvala a ďalej inšpirovala vládcov a ich ambície. Rímska ríša a Karol Veľký ovplyvnili najväčšie osobnosti histórie, ktoré sa snažili ovládnuť celú Európu. Napoleon vytvoril podľa vzoru Ríma tzv. Légiu cti. Adolf Hitler zas prevzal z Rímskej ríše viac prvkov vrátane neslávneho pozdravu Heil Hitler, ktorý sa inšpiroval Cézarom. Obaja títo muži mali svoju predstavu zjednotenej Európy.

Avšak, medzi filozofmi bola myšlienka zjednotenia Európy vždy prepojená s myšlienkou mieru. Medzi týmito mysliteľmi nájdeme mená, ako napríklad Pierre Dubois, ktorý už v roku 1306 písal o Európskej federácii, či veľkého nemeckého filozofa Immanuela Kanta, ktorý bol tvorcom myšlienky večného mieru. No napríklad aj spisovateľ Victor Hugo predpovedal, že napriek veľkým rozdielnostiam sa jedného dňa európske štáty aj tak spoja. Utópia mieru a zjednotenej Európy sa pomaly začala meniť na realitu až po druhej svetovej vojne. V roku 1946 aj slávny britský politik Winston Churchill vo svojom prejave volal po vytvorení spojených štátov európskych.

Myšlienka zjednotenej Európy sa napokon stala realitou až v roku 1957, keď sa podpísali zakladajúce zmluvy EÚ vo večnom meste – v Ríme. Rimania a Karol Veľký teda neovplyvnili len despotov, ale aj demokratov. Aj dnes môžeme vidieť niekoľko podobností s Rímskou ríšou – spoločná mena, spoločné zákony, obchod a hlavne dnešná obdoba tzv. Pax Romana, spoločného mieru v celej ríši.