Európska únia zamestnáva vyše 47-tisíc štátnych zamestnancov, ktorých platy sú omnoho vyššie ako platy zamestnancov vo verejnej správe v členských krajinách. Nemecké médiá v roku 2013 tvrdili, že platy štyroch tisícov úradníkov sa dokonca rovnajú platu kancelárky Angely Merkelovej.

Títo zamestnanci sa starajú v Európskej únii o správny chod inštitúcií, dôležitá časť zamestnancov pritom zabezpečuje preklady.

Náklady na administratívu tvoria približne šesť percent celkového rozpočtu Európskej únie. Polovica z týchto peňazí sa vynakladá na platy zamestnancov Únie. Všetci euroúradníci okrem Belgičanov pritom dostávajú aj príplatky za prácu mimo materskej krajiny.

Európska komisia vedená Romanom Prodim sa v rokoch 1999 až 2004 postarala o reformu platov úradníkov, ktorá bola sprevádzaná istým odporom. Reforma z roku 2004 spolu s reformou v roku 2011 mala za následok najzásadnejšie zmeny v oblasti administratívy, ktoré zahŕňali nižšie nástupné platy a vytvorenie kategórie zmluvných zamestnancov s nižšími mzdami. Reforma sa zaoberala aj vyšším vekom odchodu do dôchodku v 65 rokoch s možnosťou pracovať až do 67 rokov. Riešila tiež nižšie dôchodky a vyššie príspevky na dôchodok. Únia sa zaviazala žiadnych ďalších zamestnancov neprijímať a nové povinnosti pridávať už existujúcim.

Spomínaná reforma z roku 2004 spôsobila ušetrenie až troch miliárd eur a do roku 2020 sa predpokladá, že usporí ďalších päť miliárd eur. Neskôr má byť úspora vo výške miliardy eur ročne.

Administratívne náklady sa v Európskej únii znižujú. Na administratívu v roku 2015 bolo určených celkovo 23 miliónov eur, čo sa však neskôr zvýšilo o ďalších deväť miliónov. Bolo to najmä kvôli úprave ročnej miery platov a dôchodkov, odchodu nižšieho počtu zamestnancov do dôchodku a vyššieho počtu pracovných miest oproti pôvodnému rozpočtu. Priemerná ročná mzda predstaviteľa EÚ je zhruba 78-tisíc eur.