Každá osoba, ktorá je občanom niektorej z krajín Európskej únie, je automaticky aj občanom Európskej únie. Európske občianstvo nenahrádza štátne občianstvo krajiny, ale je jeho doplnkom. Pojem európske občianstvo zaviedla v roku 1992 Maastrichtská zmluva. Občanom Únie vyplývajú z tohto titulu určité práva a aj povinnosti.

Občianstvo Európskej únie nadobúdajú štátni príslušníci krajín Únie vďaka Zmluve o fungovaní EÚ. Z občianstva vyplýva niekoľko práv. Občania Európskej únie majú právo nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti pri uplatňovaní zmluvy, právo slobody pohybu a pobytu v Európskej únii, právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a aj orgánov samosprávy obcí. Občania môžu používať ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov krajín Únie a predkladať petície Európskemu parlamentu a sťažnosti európskemu obmudsmanovi. Európski občania majú tiež možnosť obrátiť sa na ktorúkoľvek z inštitúcií Európskej únie v niektorom z úradných jazykov Únie a dostať odpoveď v tom istom jazyku a tiež majú právo pristupovať za určitých podmienok k dokumentom Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady. Ďalšie z práv, ktoré občania majú, je právo na rovnaký prístup k verejnej službe EÚ.

Lisabonskou zmluvou sa zaviedla občianska iniciatíva. Ide o formu verejnej účasti európskych občanov. Jeden milión občanov z minimálne jednej štvrtiny členských štátov Únie môže vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila návrh, o ktorý majú občania záujem.

Komisia za účelom správy o občianstve za rok 2016 začala v roku 2015 verejnú konzultáciu. Prostredníctvom nej sa majú skolektivizovať skúsenosti a názory občanov na to, ako by sa dalo uľahčiť vykonávanie ich práv Európskej únie. Ďalšia z činností Komisie, ktorá súvisí s európskym občianstvom, je monitoring implementácie a uplatňovania práv v členských štátoch, ktoré vyplývajú z občianstva Únie.