V Rade Európskej únie ako v hlavnom rozhodovacom orgáne sa stretávajú zástupcovia a ministri vlád členských štátov. Vznikla v roku 1958 s názvom Rada Európskeho hospodárskeho spoločenstva. V minulosti sa tiež zvykla označovať ako Rada ministrov alebo skráteným názvom Rada. Svoj súčasný názov získala s nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy. Rozhodovanie v otázkach legislatívy historickým vývojom prechádzalo z jednotlivých členských štátov na ich zástupcov v Rade. Pôvodne sa na zasadnutiach zúčastňovalo šesť ministrov zakladajúcich štátov, ich počet každou novou členskou krajinou rástol.

Je potrebné odlíšiť ju od Európskej rady, ktorá je zostavená z najvyšších predstaviteľov členských štátov, a Rady Európy, ktorá nie je orgánom Európskej únie, ale medzinárodnou organizáciou európskych štátov.

Krajina, v ktorej sa koná predsedníctvo Rady, sa mení každých šesť mesiacov a vystrieda sa každý z 28 členských štátov. Najbližšie jej bude predsedať Slovensko, ktoré sa už niekoľko mesiacov pripravuje na príchod delegátov.

Rada zdieľa množstvo právomocí s Európskym parlamentom, s ktorým prijíma rozhodnutia vo viacerých oblastiach. Schvaľujú spolu ročný rozpočet Európskej únie, prijímajú a menia niektoré právne predpisy platné pre všetky štáty únie. Spolurozhodovacím postupom prijímajú návrhy predložené Európskou komisiou. Výlučné rozhodujúce právomoci má v oblasti bezpečnosti a zahraničných záležitostiach v rámci zahraničnopolitického výboru, ktorý sa skladá z ministrov zahraničných vecí jednotlivých členských štátov a vysokej predstaviteľky pre zahraničnú politiku Fredericu Mogherini.

Rada Európskej únie tiež ovplyvňuje hospodársku politiku Slovenska, ale aj ostatných členských štátov. Zodpovedá aj za koordináciu politiky zamestnanosti, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. Každoročne vypracúva usmernenia, ktoré majú zlepšiť nedostatky v týchto oblastiach. K jej právomociam patrí aj rozhodovanie v niektorých otázkach rozvoja zahraničnej politiky a spravodlivosti. V mene únie uzatvára medzinárodné zmluvy a dohody s inými štátmi alebo organizáciami. Privádza do súladu aktivity štátov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestnoprávnych otázkach.