Občania Európskej únie majú možnosť ovplyvňovať dianie v Európe najmä cez jednu z troch najvýznamnejších inštitúcií – Európsky parlament. Volia si doň svojich zástupcov, ktorí sa podieľajú na tvorbe zákonov. Prvé priame voľby boli v roku 1979, posledné v roku 2014. Bolo v nich zvolených 13 slovenských poslancov.

Zasadnutia, ktoré vyžadujú prítomnosť všetkých poslancov, sa uskutočňujú v Štrasburgu. V Bruseli, kde sa stretávajú politické skupiny, sú zároveň i plenárne zasadnutia. Administratívni pracovníci sa pohybujú v Luxemburgu a v Bruseli.

Predchodcom Európskeho parlamentu bolo Parlamentné zhromaždenie, ktoré malo 78 členov. Zabezpečovalo demokratickú zložku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, založeného Robertom Schumanom. S rozširovaním únie o ďalšie krajiny sa zvyšoval aj počet volených predstaviteľov krajín. Dnes zastupuje Európanov 751 poslancov. Parlament bol spočiatku len kontrolným orgánom s rozpočtovými právomocami. Jeho úlohy sa po prijatí Amsterdamskej zmluvy rozšírili na kontrolnú, legislatívnu a zákonodarnú.

Európsky parlament rozhoduje o medzinárodných dohodách a rozširovaní únie o nových členov. Na rôznych úrovniach spolupracuje s ďalšími orgánmi Európskej únie. Spoločne s Radou Európskej únie prijíma právne predpisy a zostavuje rozpočet EÚ. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou prerokúva menovú politiku. Svojou zákonodarnou právomocou garantuje demokratickú legitimitu práva. Zabezpečuje dohľad nad všetkými inštitúciami Európskej únie, schvaľuje Komisiu a môže jej aj vysloviť nedôveru. Parlament striktne dohliada na dodržiavanie ľudských práv. Každý občan členského štátu mu môže zaslať petíciu, ak chce, aby sa jeho vecou zaoberal Európsky parlament. Petície preskúma a v prípade potreby zriadi vyšetrovacie výbory.

Bez jednomyseľného súhlasu členských štátov sa právomoci parlamentu nemôžu rozširovať. Štáty Európskej únie by mohli rozšírenie jeho úloh vnímať ako ohrozenie svojej suverenity.