Úvaha o zlúčení dvoch trnavských univerzít. Tam sa začala aj skončila práca ministra školstva Dušana Čaploviča s poriadkom v počte vysokých škôl. Ešte v polovici roka 2012 pritom tvrdil, že ich máme príliš veľa. Dnes sa však už možnosťou, že by ich počty preriedil, nezaoberá. „Ďalšie úvahy nateraz nie sú aktuálne,“ povedal hovorca rezortu Michal Kaliňák. Do budúcnosti chcú podľa neho akurát otvoriť otázku, či je adekvátny počet detašovaných pracovísk.

Liekov je viac

Tá ide dokonca ešte ďalej. Takýto stav podľa nej vplýva aj na kvalitu vzdelania, ktoré školy poskytujú. „Na počet obyvateľov máme priveľa vysokých škôl, hlavne sa to týka univerzít, a tie poskytujú často vzdelávanie bez náležitej kvality,“ povedal HN predseda komisie Ľubor Fišera.

Rezort školstva však komisii oponuje – počet má na kvalitu len okrajový vplyv. „Podstatnejšia je štruktúra vysokoškolského vzdelávania a personálne a finančné zabezpečenie študijných programov,“ dodáva rezort.

Podľa analytičky Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť je otázka optimalizácie vysokých škôl vo vzduchu už dlho. A je namieste. „Má podľa mňa zmysel kumulovať vedeckovýskumné aj administratívne kapacity,“ radí Králiková. Nemožno však podľa nej očakávať, že sa vďaka tomu zo dňa na deň zvýši kvalita škôl. Ani to brať ako jediný zázračný liek.

Nutná zmena financovania

Tak, ako analytici, aj Akreditačná komisia ich ponúka viacero. Fišera zdôrazňuje potrebu lepšieho financovania vedy a výskumu, od ktorej závisí úroveň kvality vysokých škôl. Medziročne výdavky pre túto oblasť klesli. Podľa Kaliňáka je Slovensko výrazne limitované snahou o znižovanie deficitu štátneho rozpočtu. „V súlade s trendmi v iných európskych krajinách preto musíme výraznejšie zapojiť do výskumu a vývoja súkromnú sféru a eurofondy.“