Pred ôsmimi rokmi utiekol Ameer Mayyahi s otcom z Iraku. Pôvodne mali namierené do Švédska. Zhodou nešťastných okolností skončili na Slovensku. Otec sa vrátil za rodinou, Ameer u nás ostal a získal doplnkovú ochranu. „Slovensko mi dalo možnosť byť v bezpečí,“ povedal pred časom pre HN. Migrantov, pre ktorých by Slovensko nebolo len prechodnou zastávkou, by do dvoch rokov mohlo byť omnoho viac. Európska únia chce prijať 20-tisíc utečencov, 319 môže skončiť u nás. Okrem toho Brusel navrhuje prerozdeľovať migrantov, ktorí sa už do únie dostali. Na Slovensko pripadá 1,78 percenta z nich. Pri 180 tisícoch, ktorí vlani dostali azyl, by nám tak pripadlo približne 3-tisíc osôb. Presné čísla budú známe o dva týždne. Vláde sa však už dnes tento nápad Bruselu nepáči.
Slovensko je považované za tranzitnú krajinu. To znamená, že väčšina utečencov od nás pokračuje ďalej, zväčša do Nemecka či Švédska. Kvóty, ktoré chce Brusel zavádzať, sa našej vláde nepáčia. Migrantov vníma ako bezpečnostné aj ekonomické riziko. „Omnoho efektívnejšie bude posilnenie všetkých pohraničných operácií a tiež dôsledné plnenie schengenských kritérií na ochranu vonkajšej hranice únie,“ hovorí Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra.
Desiatky miliónov eur
Európska únia pritom na podporu migrácie, návratu, azylu, riadenia hraníc či integrácie poskytuje členom milióny eur. Slovensko od nej na nové programovacie obdobie, teda do roku 2020, dostane 20 miliónov eur. V predchádzajúcom období to bolo dokonca o šesť miliónov eur viac.
Aj napriek tomu v porovnaní s inými európskymi krajinami patríme dlhodobo medzi najhoršie krajiny z hľadiska práce s cudzincami. Podľa nedávno zverejneného rebríčka spoločnosťou Mipex (analyzuje vplyv opatrení na podporu integrácie migrantov) sme z 38 hodnotených krajín skončili na 34. mieste. Najviac utečencov, ktorí u nás nakoniec aj získali počas rokov azyl, je z Afganistanu. Ročne však tento štatút udelíme asi len 20 ľuďom.
Na to, aby sa to zlepšilo, by však musela naša vláda popracovať na migračnej politike, zhodujú sa odborníci. Podľa sociologičky Zuzany Kusej totiž takmer vôbec nemyslí na to, ako by pomohla u nás migrantom začleniť sa. Tým, že sa hovorí viac o rizikách prijímania utečencov, sa podľa Kusej len umelo vytvára a podporuje strach u ľudí. „Ospravedlňuje to politikov nesprávať sa európsky. Ak sa prijmú ľudia a nič sa neurobí, aby sa začlenili, vzrastie kriminalita, ale bude to vina len politikov, pretože naše inštitúcie nie sú pripravené,“ hovorí Kusá. A ako ďalej dopĺňa, politici ani nerobia potrebné kroky na to, aby sa to zlepšilo.
Kto dostane výnimku?
Na druhej strane však stojí ako negatívny príklad Francúzsko, kde majú v súčasnosti veľké problémy so začlením migrantov. A i po rokoch sa krajine nepodarilo integrovať do spoločnosti cudzincov ani ich potomkov. Príkladom je aj nedávny útok moslimských radikálov na karikaturistický časopis Charlie Hebdo.
Nie všetky krajiny sa na novinke od Bruselu budú musieť zúčastniť, výnimku by pravdepodobne mohla dostať Veľká Británia. Britský premiér David Cameron ešte pred nedávnymi parlamentnými voľbami, ktoré jeho strana aj vyhrala, načrtol, ako znížiť prílev migrantov z ostatných krajín únie do krajiny. A to prostredníctvom obmedzenia prístupu k sociálnym výhodám, plánuje ich aj posielať naspäť do krajín pôvodu, ak si nedokážu nájsť prácu v priebehu šiestich mesiacov. Veľmoc už aj oficiálne oznámila, že sa nezúčastní na žiadnom pláne únie, ktorý by rozdeľoval utečencov do členských krajín podľa Bruselom stanoveného kľúča.