Priznanie všeobecného lekára Petra Liptáka, že od pacientov prijíma dary, obnovilo diskusiu o úplatkoch v zdravotníctve. Korupciu za bežný jav na Slovensku považuje až 90 percent Slovákov. A aj napriek tomu s ňou vláda nejde nijako bojovať. Tvrdí, že bez udaní od ľudí to nejde. „Je dobré, že sa našli prvé prípady, ktoré ukázali na konkrétnych lekárov, len s pomocou občanov môžeme niečo podniknúť,“ hovorí Zuzana Čižmáriková z tlačového odboru ministerstva.

Nutné sú systémové zmeny

Ľudia sa však do nahlasovania úplatkov príliš nehrnú. Vlani sa na korupčnú linku rezortu zdravotníctva ozvali len dvaja. Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej z Transparency International Slovensko sa ľudia boja, že by sa udávanie obrátilo proti nim. Úplatok totiž nedávajú preto, že by nevedeli, ako inak minúť peniaze. Naopak, dúfajú, že si tak zabezpečia službu, ku ktorej by inak mali problém sa dostať.

Čítajte aj: Reparát so sudcom sa nepodaril

Podľa prieskumu Transparency dala úplatok počas roka každá rodina. Horšie je na tom už len Litva a Grécko. Situácia sa však nezmení len tak sama od seba. Podľa analytika inštitútu INEKO Dušana Zachara sú nevyhnutnou podmienkou systémové zmeny v zdravotníctve. „Treba presne definovať základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia – teda na aké výkony a služby, v akej kvalite, kde a dokedy má pacient nárok bez nutnosti si priplácať,“ hovorí Zachar.

Aj ľudia majú povinnosti

Tam sa to však nekončí. Potrebné je podľa neho tiež merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ale tiež zmeniť systém tak, aby sa riaditeľom nemocníc viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať.

Podľa prezidenta Asociácie na ochranu prác pacientov SR Petra Kučeru je však nutné zmeniť aj myslenie ľudí, pretože sú to práve oni, ktorí lekárov naučili, že môžu brať úplatky. „Je nutné ich naučiť, že majú nielen práva, ale aj povinnosti,“ povedal Kučera s tým, že práve informovanosť ľudí je prvým krokom ku zmene.