Osobnosti kultúrneho a spoločenského života vyzývajú prezidenta Andreja Kisku, aby sa zúčastnil na oslavách 70. výročia víťazstva bývalého Sovietskeho zväzu nad nacistami v druhej svetovej vojne, ktoré sa uskutočnia v Moskve.
Kiska na podujatie dostal pozvánku od ruského prezidenta Vladimira Putina, tak ako veľa svetových lídrov. Pre situáciu na východe Ukrajiny mnohí z nich so svojou účasťou váhajú a niektorí pozvanie odmietli.
"Oslavy 70. výročia víťazstva nad fašizmom v máji roku 2015 majú symbolický význam. Proti zlu sa dokázali spojiť ľudia s rozličným svetonázorom a rozličnou historickou skúsenosťou. To je, podľa nášho názoru, aj dnes výzva! Preto je pre nás dôležité, aby prezident Slovenskej republiky, Vy, pán prezident Andrej Kiska, ste svojou účasťou na oslavách Dňa víťazstva v Moskve prispeli k naplneniu tohto odkazu," píše sa v otvorenom liste, pod ktorý sa podpísalo 53 osobností.
Medzi nimi napríklad Ján Čarnogurský, Milan Ftáčnik, Eduard Chmelár, či vysokoškolský pedagóg František Škvrnda.
"Sľúbili ste byť prezidentom všetkých občanov, nielen ľudí, ktorí sa pravidelne spolčujú a zapĺňajú celý verejný priestor, ako keby iný ako ich hlas na Slovensku nebol. Tí vyvinuli aj teraz mediálny tlak, aby ste sa nezúčastnili na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom v máji 2015 v Moskve, kde Vás pozýva prezident nástupníckeho štátu, ktorého armáda mala rozhodujúci podiel na porážke fašistického Nemecka," uvádzajú signatári v liste, ktorý dnes odoslali prezidentovi.
Prezident Andrej Kiska. Snímka: TASR/Š. Puškáš
"Spravím všetko pre to, aby som si dôstojne uctil pamiatku padlých sovietskych vojakov, ale formu a spôsob, ako to spravím, oznámim dostatočne dopredu," uviedol Kiska ešte v nedeľu 22. februára počas svojej pracovnej cesty v Kyjeve.
Pritom pred pár týždňami vyzvali osobnosti v otvorenom liste Kisku, aby na tieto oslavy nešiel. Medzi nimi boli napríklad Anton Srholec,, Michal Hvorecký, Grigorij Mesežnikov, Ondrej Dostál či Peter Zajac. Vtedy v liste podpísané osobnosti považovali za cynické a absurdné, aby sa toto výročie malo pripomínať v hlavnom meste Ruska, ktoré sa podľa nich prepadáva do extrémneho nacionalizmu. Myslia si, že po vojenskej okupácii Krymu a rozpútaní krvavej vojny u nášho východného suseda by prezidentova cesta do Mosty nebola vhodná.
Počet vútorne presídlených ľudí, z ktorých väčšina sa skrýva v školách pod správou UNRWA, je 324,122. Humanitárna katastrofa a prerušený civilný život po zničení škôl, univerzít, nemocníc, mešít, tovární, inštitúcií, elektrární, obytných domov, obchodov, kanalizácie, atď. bude v zničenej oblasti pretrvávať ešte dlho po zastavení masakra.