Napriek tomu, že NATO vysoko hodnotí príspevok Slovenska v jeho misiách, SR musí podľa prezidenta Ivana Gašparoviča do budúcna zmeniť a zmodernizovať svoju armádu. "Ukrajinská kríza jednoznačne ukazuje, že aj keď sme členmi aliancie, kde máme zabezpečenú kolektívnu ochranu, nemôžeme sedieť a čakať, že nám niekto pomôže. Musíme mať tak vybudované svoje ozbrojené sily, samozrejme, ako súčasť aliancie, ktoré budú schopné Slovensko samé ubrániť," zdôraznil v rozhovore pre TASR.

Slovensko si dlhodobo neplní svoj záväzok ako členský štát NATO, ktorý má vydávať na obranu dve percentá HDP. Tento fakt kritizoval počas nedávneho rozhovoru s prezidentom aj šéf aliancie Anders Fogh Rasmussen. Pripomenul, že k spoločnej obrane musí prispieť aj Slovensko modernizáciou svojich ozbrojených síl.

Gašparovič vysvetlil Rasmussenovi, že Slovensko muselo za predchádzajúce obdobie dovybaviť svoje policajné a záchranárske zložky. "Ministerstvo vnútra je z tohto pohľadu uspokojené a teraz sa môžeme sústrediť na obranu," deklaroval prezident, podľa ktorého to Rasmussen prijal s pochopením.

Najvyšší ústavný činiteľ celkom nesúhlasí s tvrdením, že Slovensko obranu zanedbalo, skôr sa na to pozerá tak, že mohlo v tejto oblasti urobiť viac. Pripomenul, že vzhľadom na ekonomickú krízu sa SR správala racionálne tak, aby úplne neznížila sociálne postavenie svojich občanov. "Na druhej strane si myslím, že tu do určitej miery chýbala aj väčšia zodpovednosť ministrov obrany. Doterajší ministri boli väčšinou obchodníci, ktorí techniku skôr predávali. Teraz sa konečne začali hľadať prostriedky na modernizáciu," konštatoval.

Poukázal tiež na svoje predchádzajúce úsilie o to, aby sa financie z tohto predaja vrátili cez štátny rozpočet späť armáde. "Nikdy sa tak nestalo," podčiarkol s tým, že v dnešnej dobe prichádza k racionálnejšiemu posudzovaniu armády, pričom minister musí z prostriedkov, ktoré má k dispozícii, vynaložiť viac na modernizáciu. "Niektoré iné otázky, ktoré potrebuje armáda tiež riešiť, počkajú," poznamenal prezident.