Slovenský europoslanec a šéf Strany SaS Richard Sulík opäť rozvíril hladinu ohľadom utečeneckej krízy. V televíznej relácii ARD Sandry Maischbergerovej kritizoval nemeckú utečeneckú politiku.
Sulík vyhlásil, že nemecká politika je zodpovedná za smrť mnoho utečencov. „Táto politika vedie k tomu, že prichádza viac utečencov cez Stredozemné more a tým pádom sa ich oveľa viac utopí. Je to logická súvislosť,“ povedal pre hnonline.sk Sulík.
Týmito reakciami pobúril v televízii ARD najmä politika Ralfa Stegnera zo strany SPD, ktorý Sulíkove výroky označil za cynické. Bývalý nemecký minister a člen Merkelovej vládnej strany CDU Norbert Blüm dokonca jeho výroky označil za drzosť. Na otázku, že Slovensko doteraz prijalo minimum utečencov, Sulík reagoval, že podľa neho "je dôležitejšie zachraňovať svojich vlastných ľudí ako zachraňovať celý svet".
Celé video je v pôvodnom znení v nemčine:
Nemeckým médiám to neuniklo
Europoslanec doplnil, že za prvých osem mesiacov prišlo do Nemecka 413-tisíc. Od 5. septembra do polovice októbra ich prišlo 409-tisíc. „Počet prichádzajúcich sa päťnásobne zvýšil, a logicky stúpa aj počet utopených detí.“
Europoslanec v relácii zopakoval, že konanie kancelárky Merkelovej je protiústavné. Ďalej vyzval Nemecko, aby dôsledne strážilo svoje hranice a vytvorilo „centrálny tábor“ pre utečencov.
Nemecké médiá okamžite zaznamenali tvrdé Sulíkove slová. Píšu, že slovenský europoslanec je známy svojimi kritickými výrokmi na vládu Angely Merkelovej.
"Škoda, že nie ste nemecký politik"
Nestalo sa to prvýkrát, že čo v nemeckej televízii Sulík ostro kritizoval nemeckých politikov za postoj k utečeneckej kríze. Sulík po televíznej debate dostal vyše sto mailov, z ktorých podľa jeho slov bolo 95 percent pozitívnych. „Viacero ľudí z Nemecka mi písalo, že je škoda, že nie som nemecký politik,“ hovorí.
Šéf SaS je jediným slovenským politikom, ktorý chodí do nemeckých televízií. Podľa vlastných slov je to tým, že ako europoslanec má svoju váhu a pozná pomery v nemeckej politike. Nemecké médiá spomínajú Sulíka, že žil od dvanástich rokov v Nemecku a po páde železnej opony sa vrátil domov.