Už po prvej vlne pandémie ste upozorňovali, že obmedzenie vyučovania môže znížiť zárobkový potenciál dnešných detí a rovnako aj produktivitu celej ekonomiky. Cez druhú vlnu bola v niektorých ročníkoch výučba prerušená oveľa dlhšie. Znamená to, že to prinesie ešte väčšie škody?
Odhady ekonomických dosahov pandemických obmedzení vzdelávania sú založené na štúdiách, ktoré skúmajú vplyv času stráveného v škole na výsledky žiakov v testoch a štúdiách. Tie skúmajú vplyv kognitívnych zručností meraných v testoch na mzdové ohodnotenie na trhu práce. Prerušenia vzdelávania, ktoré tieto štúdie skúmajú, napríklad pre počasie alebo učiteľské štrajky, sú zväčša krátkodobého charakteru. Nevieme z nich povedať, či negatívne vplyvy rastú úmerne s dĺžkou obmedzení. Predpokladal by som, že vplyv dvojtýždňového výpadku v dôsledku snehovej búrky bude výrazne menší, ako keď hovoríme o celých mesiacoch, keď sú deti odrezané od školy aj od svojich rovesníkov. Preto si myslím, že druhá vlna mohla zanechať na ročníkoch, ktoré zostali doma, ešte väčšie škody ako prvá. Ale je to len môj názor, ktorý nie je možné podložiť dátami.

Cez druhú vlnu chodil prvý stupeň do školy takmer celý čas. Druhý stupeň a stredoškoláci boli doma viac ako pol roka. Závisí aj od veku žiaka, aký to bude mať vplyv na jeho zárobkový potenciál? Sú z tohto pohľadu ohrozenejšie staršie či mladšie ročníky?
Výskum zo Spojených štátov naznačuje, že ročné prírastky kognitívnych zručností sú vyššie u mladších detí, čo naznačuje, že škody spôsobené obmedzením vzdelávania sú pravdepodobne väčšie v nižších ročníkoch. Navyše by som očakával, že dištančné vzdelávanie je asi menej účinné v prípade mladších detí, ktoré si v ško...