Bratislavská župa ako prvá spomedzi ôsmich krajov na Slovensku založila Krajskú organizáciu cestovného ruchu.
„Hlavným zámerom je posilniť pozíciu Bratislavskej župy ako atraktívnej turistickej i obchodnej destinácie, pretože turizmus je nutné chápať ako dôležité ekonomické odvetvie a nástroj regionálneho rozvoja,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Krajská organizácia cestovného ruchu vznikla, aby sa vytvoril priestor pre spoluprácu verejného a súkromného sektora v oblasti cestovného ruchu, aby bolo možné robiť prieskumy a výskumy v tejto oblasti, plánovať, manažovať projekty, vyhodnocovať kvalitu služieb, koordinovať poradenstvo a podobne.
Podobné štruktúry v organizácii cestovného ruchu majú napríklad aj v Rakúsku, uviedol pre HN podpredseda Bratislavského kraja a predseda Krajskej organizácie cestovného ruchu Ivo Nesrovnal, ktorý bol na ustanovujúcom valnom zhromaždení v polovici februára vymenovaný za predsedu tejto organizácie.
„Tu netreba už nič nové vymýšľať, treba iba robiť to, čo je už vymyslené a snažiť sa to robiť tak dobre ako napríklad v Rakúsku. A Rakúšania sú, bez debaty, majstri sveta v turizme,“ uviedol.
Vznik Krajskej organizácie cestovného ruchu by podľa neho mal pomôcť pritiahnuť do regiónu záujem turistov, ktorí by tu vďaka kvalitnej ponuke boli ochotní zotrvať dlhšie. Pre turistov je dnes v kraji atraktívna najmä Bratislava, kde podľa štatistík zotrvajú 1,5 dňa. Nedarí sa však dostať turistov z hlavného mesta do regiónu a ukázať im aj iné zaujímavé a pekné miesta.
Takýmto magnetom by sa podľa župy mohla stať práve oblasť vinohradov v Malokarpatskom regióne. Práve tu vidí vedenie kraja veľký potenciál rozvoja. Prvým impulzom v tomto smere bol na jeseň minulého roka seminár Vinohrady, vec verejná, ktorého ambíciou bolo formulovanie verejného záujmu a odporúčaní pre ďalší vývoj územia vinohradov v Bratislave a v Podhorskom páse.
„Toto je jeden z prvých krokov na ceste za tým, aby župa aktívne vstúpila do toho, ako bude kraj vyzerať a ako sa v ňom budú cítiť ľudia nielen v tom bezprostrednom okolí, ale aj z hľadiska kultúrneho dedičstva. Náš Malokarpatský región je známy a silne identifikovaný s vinohradníctvom už po stáročia. Máme tu generácie vinohradníkov, ktorí zachovávajú tradície a zveľaďujú svoje vinohrady. Tie sú dôležitým urbanistickým prvkom celého regiónu, a práve túto hodnotu musíme chrániť,“ uviedol bratislavský župan Pavol Frešo.
Vinice sú v Bratislavskom kraji podľa údajov kraja zo septembra minulého roku obhospodarované na rozlohe 3 065 hektárov. Z toho približne 900 hektárov predstavujú vinice v Pezinku a takmer 360 hektárov v Modre. Celková výmera obhospodarovanej pôdy v kraji je pritom 80 812 hektárov.
Do 19. storočia sa pestoval priamo v Bratislave vinič na ploche vyše 600 hektárov. S okolitými obcami Rača, Devín, Vajnory a Karlova Ves to bolo takmer 1 000 hektárov. K septembru minulého roku bola táto výmera vinohradov v Bratislave a v priľahlých mestských častiach spolu približne 614 hektárov.
Marta Růžičková
Bratislava – najstaršia vinohradnícka obec
Bratislava je považovaná za najstaršiu vinohradnícku obec na území dnešného Slovenska. Písomné záznamy o pestovaní viniča v jej okolí sa datujú rokmi 997 – 1038.
Dokonca údajne prvé vinice tu založil už rímsky cisár Marcus Aurelius Probus (232 – 282).
Významné bolo privilégium, ktoré Bratislava dostala v roku 1291 od panovníka Ondreja III. Okrem iného oprávňovala mesto vyberať dane z vinohradov. To prinášalo značné príjmy a prispelo k rozkvetu mesta.
V roku 1767 cisárovná Mária Terézia udelením donačnej listiny uznala Frankovku modrú z tejto oblasti za vhodný nápoj na cisársky stôl.
Vinohradníctvo až do 18. storočia zohrávalo významnú úlohu vo vývoji Bratislavy i okolitých obcí a prispievalo k blahobytu celého regiónu. Ako uvádza organizátor záhradníckej výroby na Slovensku Viliam Horniak podľa dochovaných záznamov v roku 1435 žilo v Bratislave 474 vinohradníckych rodín a približne polovica obyvateľov mesta z celkového počtu asi 5 000 žilo z výnosov pochádzajúcich z vinohradov.
Vinice obklopovali celé mesto od hradu, cez Karlovu Ves, Slávičie údolie, Kalváriu, Kramáre, Kamzík, Kolibu a vinohrady boli aj priamo v meste – na Vysokej, Obchodnej, Dunajskej ulici a v okolitých obciach Rača, Vajnory, Devín, Lamač a Záhorská Bystrica, ktoré boli potom v roku 1946 pričlenené k Bratislave.