Európa si môže vydýchnuť. Nočná mora menom európska ústavná zmluva je po včerajšku definitívne minulosťou. Lídri európskej dvadsaťsedmičky podpísali v Lisabone novú reformnú dohodu, ktorá je akousi jednoduchšou modifikáciou všetkých doterajších zmlúv. Ak existuje niekto, kto má na podpise Lisabonskej zmluvy najväčší podiel, tak je to nemecká kancelárka Angela Merkelová. Práve ona počas nemeckého predsedníctva Európskej únie v prvej polovici tohto roka opäť naštartovala zhasnuté motory európskej integrácie. "Nechcem preháňať eufóriu, ale deň podpísania zmluvy môžeme označiť za historický úspech pre Európu," povedala v nemeckom parlamente pred odchodom do Lisabonu samotná "kmotra" dohody Merkelová.

Z nuly na sto
Prvá žena nemeckej politiky vie, o čom hovorí. Ešte začiatkom tohto roka sa zdalo, že zmluva je mŕtva a šance na jej vzkriesenie sú nulové. V patovej situácii sa ocitla v roku 2005 po tom, ako jej Francúzi a Holanďania dali vo všeľudovom hlasovaní červenú. Po tomto knokaute ju začali pochovávať aj krajiny, ktoré európsku ústavnú zmluvu ratifikovali.
Keď si však prvého januára na pomyselný európsky trón sadla Merkelová, od prvého dňa sa s odhodlaním zhostila úlohy hlavného ťahúňa ústavnej zmluvy. Nespokojným krajinám vyslala jasný signál, že môže vypustiť sporné body. Pristúpila na kompromis, že reformná dohoda nebude obsahovať ústavnú ani štátnu symboliku. Práve "ústavnosť" predchádzajúceho návrhu bola najväčším tŕňom v oku kritikom ako Francúzsko, Holandsko, Poľsko či Česko. Merkelová tiež súhlasila s podstatným zredukovaním pôvodného návrhu, aby sa stal pre ľudí viac zrozumiteľný a prijateľný.

Hra o slovíčka
So svojím návrhom kancelárka prezieravo čakala na výsledky francúzskych prezidentských volieb. Májové víťazstvo pravicového kandidáta Nicolasa Sarkozyho vlialo do nemeckého integračného motora novú šťavu. Sarkozy totiž hneď po nástupe do Elyzejského paláca nenechal nikoho na pochybách, že o oživení dohody je ochotný hovoriť.
Ukázalo sa, že v sporoch okolo euroústavy šlo veľakrát iba o slovíčka. Napríklad šéf európskej diplomacie sa nebude volať minister zahraničných vecí, ale "len" vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Nebude mať ani vlastný diplomatický zbor. Európska únia tiež oficiálne stratí svoju hymnu i vlajku. Inak však reformná dohoda bude obsahovať všetky podstatné body z navrhovanej ústavnej zmluvy.
Najväčší rozdiel je v priechodnosti zmluvy. Po skresaní a oklieštení zmluvy sa už únia nemusí spoliehať na referendá. Nová dohoda totiž nebude mať ústavný rámec, preto ju Európania, až na írsku výnimku, kde to vyžaduje ústava, nemusia schvaľovať vo všeľudovom hlasovaní.