Prečo ste sa zapojili do testovania?
B. P.: Čiastočne pre občiansku povinnosť, ale aj preto, že ma to baví. Je to zmena oproti rutine a väčšinou som tu stretávala veľmi milých a zábavných ľudí. Ďalšou motiváciou boli aj ponúknuté peniaze.
L. B.: Úprimne, v poslednom čase na mňa doľahla taká tá obyčajná absencia obyčajnej spontánnej ľudskosti, bezstarostnosti, možnosti plánovania, cestovania, neobmedzených sociálnych kontaktov s tými najbližšími. Neexistuje asi jediný človek, na ktorého by táto situácia nemala dlhodobý vplyv, na jeho predtým zaužívanú slobodu, na inak bežne prežívané veci, mnohí sa kvôli tejto situácii ocitli dokonca na pokraji živobytia. Je z toho unavený každý jednotlivec. A keď je testovanie jedna z možností, ako túto situáciu vyriešiť aspoň o trochu skôr, nebolo z mojej strany o čom váhať. Obzvlášť, keď som lekárka zo súkromného sektora, ktorá má benefit voľných víkendov, sviatkov a práce len cez deň. Poznám mnohých kolegov a blízkych kamarátov z nemocníc, ktorí naozaj idú na plný plyn už od marca, keď panika pandémie vypukla. Nikto sa ich nepýta, či majú rodiny, ako sa majú, či ešte vládzu, či ich prácu niekto ocenil, koľko spali za posledných 24 hodín. Preto „obetovať“ jeden či dva víkendy takouto pomocou je naozaj to najmenej, čo som mohla urobiť. Prihlásila som sa hneď, ako prišla táto možnosť, na akúkoľvek funkciu. Tu neexistuje nadradenejšia a podradenejšia úloha, keď ide o vec pomoci. ...