Pomoc subjektom v cestovnom ruchu by mala byť adresnejšia a mala by odrážať skutočný dosah koronakrízy na ne. Uviedol to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po utorkovom stretnutí so zástupcami podnikateľov v CR v Trnave.
"COVID-19 najviac zasiahol cestovný ruch, ale je rozdiel medzi hotelmi v Tatrách, kde praskajú v letnej sezóne vo švíkoch a medzi hotelmi v Bratislave či Trnave, kde sú ešte stále niektoré pozatvárané," konštatoval.
Popri stratách týchto podnikateľov ujmu majú aj spolupracujúce subjekty, naviazané na cestovný ruch, ako sú pekárne, čistiarne, dodávatelia gastronómie. Treba preto pomoc podľa Kollára viac selektovať.
Generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR Radúz Dula v danej súvislosti uviedol, že sekcia pripravila podklady k zníženiu dane z pridanej hodnoty.
"Zavedenie bude záležať na politickom rozhodnutí,“ uviedol po skončení stretnutia v Trnave. Zároveň pripravili schému štátnej pomoci, ktorá by mohla fungovať pre cestovný ruch a ktorú chcú predložiť na najbližšie rokovanie parlamentu.
Odvíjať by sa podľa jeho informácií mala od objemu výpadku tržieb v CR. "Máme tiež rozpracovaný projekt príspevku na rekreáciu, ktorý takisto čaká na schválenie," povedal Dula.
"Krízou najviac trpia mestské hotely," konštatoval Pavol Cák, majiteľ jedného z nich v Trnave. Keďže mesto nepatrí k hlavným centrám cestovného ruchu, zariadenie sa orientuje vo väčšej miere na biznis - klientelu.
"Ktorá ale teraz nechodí, je veľký útlm biznis cestovania," uviedol. Mnohé hotely podľa jeho slov museli redukovať počty zamestnancov, čakajú, kedy otvoria. "Prichádza druhá vlna, vnímame rušenia rezervácií," dodal Cák.