Zákon sa dostane k legislatívcom bez rozporov. Ministerstvo vnútra pritom viackrát tlmočilo svoje výhrady proti tomu, aby tajná služba oboznamovala občanov, že ich odpočúvala. Dnes už polícia takúto možnosť pripúšťa - muselo by sa to však týkať len odpočúvania, nie aj ostatných informačno-technických prostriedkov (napr. sledovania). "Nebolo by totiž veľmi šťastné, keby sa napríklad do podsvetia nasadil agent, nič by sa však nedokázalo, no po piatich rokoch by sa im oznámilo: mali ste tam agenta. Tam by následne mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho života," uviedol pre HN policajný prezident Anton Kulich. Podľa neho ide o zložitý problém, ktorý ešte treba vyriešiť.
List od tajnej služby
Čo teda hovorí návrh zákona? Ak sa odpočúvaním zistí, že monitorovaná osoba nie je podozrivá z trestnej činnosti, bude jej SIS musieť oznámiť, kde, kedy a prečo ju odpočúvala. Takýto list však dostane až po piatich rokoch - aby sa nenarušilo prípadné ďalšie spravodajské rozpracovanie tejto osoby. "Je to ďalší posun, ktorý umožňuje demokratickú kontrolu tajnej služby," tvrdí hovorca SIS Vladimír Šimko. Rovnakú povinnosť zrejme bude mať aj polícia - cez nový Trestný poriadok to chce presadiť poslanec SDKÚ Roman Vavrík. Ten dokonca navrhuje, aby polícia musela informovať o odpočúvaní aj osoby, pri ktorých sa podozrenia preukážu - ale až po ukončení trestného konania. Ľudia, pri ktorých sa preukáže, že sú "čisté", túto informáciu dostanú hneď. Takéto riešenie napadol vicepremiér a minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH), ale Vavrík ustúpiť nemieni. "Nech sa nikto nehnevá, ale od takejto požiadavky sa ustúpiť nedá," uviedol pre HN s tým, že cíti aj podporu verejnosti. Policajnému zboru podľa Kulicha by to však spôsobilo problémy - mohli by sa tým napríklad prezradiť praktiky, ktoré polícia používa v kriminálnom prostredí.
Historická správa
Ešte pred letnými prázdninami by poslanci mali prvýkrát v histórii prerokovať správu o stave zákonnosti pri odpočúvaní v SR. Pripraví ju nový výbor na kontrolu odpočúvania. "Budúci týždeň sa dohodneme, aké všetky informácie budeme od kompetentných orgánov požadovať," dodal šéf výboru Vavrík. Poslancov bude zaujímať, koľkokrát sudca vydal súhlas na odpočúvanie, koľko ich zamietol, ale aj samotná efektívnosť tohto inštitútu. "Teda v koľkých prípadoch, kde sudca súhlasil s odpočúvaním, boli páchatelia následne aj právoplatne odsúdení," dodal Jirko Malchárek z ANO. Podľa neho totiž príslušné orgány často začínajú trestný proces automaticky nasadením informačno-technických prostriedkov. "To v demokratických krajinách nie je celkom normálne. Malo by ísť iba o krajné riešenie. U nás je to však presne naopak." Polícia doteraz počty odpočúvaných liniek nezverejňovala, tajná služba ich uvádza vo svojich výročných správach - v roku 2003 dostala od sudcu súhlas na odpočúvanie 316 telefónov (v 33 prípadoch povolenie nezískala). Podľa informácií HN toto číslo minulý rok enormne stúplo, veď už v polovici roka mala SIS za sebou 257 odpočúvaní. Dôvod? V roku 2003 po prepustení bývalých príslušníkov ŠtB stíhala SIS plniť iba základné úlohy. Vlani po personálnom posilnení a zaškolení nových ľudí mohla tajná služba svoju činnosť zintenzívniť.
AKO SA NIČIA ZÁZNAMY Z ODPOČÚVANÍ
- Zničiť sa musia všetky záznamy, ktoré sa nedajú využiť pre potreby trestného konania.
- Ak príslušný orgán získa odpočúvaním materiál v rozpore so zákonom, do 24 hodín ho musí - pred očami zákonného sudcu - zlikvidovať.
- Polícia môže vo výnimočných prípadoch nasadiť odpočúvanie aj bez predchádzajúceho súhlasu sudcu. Následne to však do jednej hodiny musí sudcovi oznámiť a do šiestich hodín predložiť žiadosť o dodatočný súhlas - ak ho od sudcu do 12 hodín nezíska (alebo ju zamietne), musí odpočúvanie ukončiť a získané materiály ihneď zničiť. O tom, že tak urobila, musí sudcu písomne informovať.